Zranenie Vnútorného dieťaťa

19.01.2020

Zranenie vnútorného dieťaťa je proces liečenia, ktoré kňažky lásky a posvätnej sexuality môžu poskytnúť svojim klientom, či klientkám na individuálnom stretnutí.

Čo je to za rituál/konzultáciu a kedy sa robí?

Jedná sa o hlbokú vnútornú prácu, ktorou prechádzajú kňažky počas svojho výcviku. Každá kňažka môže robiť len do tej miery, do akej má spracované vlastné ženské zranenia. Zranenie vnútorného dieťaťa je často traumou pochádzajúcou z detstva, resp. z minulých životov. Má význam s týmto zranením robiť, pretože ak svoj tieň nevlastníme, nie sme vo
svojej plnej sile a autenticite. A len kňažka, ktorá pevne stojí v sebe, môže byť nápomocná v práci vo svojej komunite. Týmto procesom je možné prejsť na individuálnej konzultácii,
či ženskom kruhu v spoločnom rituáli. Najskôr dochádza k zvedomeniu svojho
zranenia. Potom sa pracuje so strážcom zranenia vnútorného dieťaťa, ktorý celé
roky stráži toto zranenie a opakovane nás núti k správaniu, ktorým zvyčajne
potláčame svoju prirodzenú autentickú reakciu, pretože nechceme nahnevať,
pobúriť svoje najbližšie okolie, rodinu, priateľov. Zvyčajne dlhodobo potláčame
seba, čo môže vyústiť do rady fyzických aj psychických problémov. Je veľmi
dôležité postarať sa o samotné vnútorné dieťa, no aj strážca zranenia potrebuje
špecifickú opateru. Z dlhodobého hľadiska je občas náročné zmeniť zakorenené
správanie, ktoré máme hlboko v sebe. Táto práca si vyžaduje nielen schopnosť
uvedomiť si "čo a ako robím", ale aj dôsledne zmeniť spôsob správania najmä k
sebe samej a tým pádom aj k okoliu. Ak je okolie navyknuté na určitý spôsob
nášho správania, môže tiež ťažko akceptovať našu zmenu.

Čo ten obrad pre Teba znamená, ako ho ty vnímaš?

S každou klientkou/klientom, ktorý so mnou absolvuje tento proces, či už začlenený
do konzultácie alebo rituálu, si zvedomujem aj svoje vlastné zranenia z
detstva. Som nesmierne vďačná za všetky procesy, ktorých súčasťou môžem byť. A
hlavne, je to ako prepisovať dejiny. Keď niekto pochopí sám seba je zrazu taký
pokoj a také svetlo tam, kde bolo temno, že ma tento proces vždy znovu a znovu
prekvapí svojou krásou. Ďakujem, že môžem sprevádzať práve týmto. Cítim, že
táto práca ma zmysel, že tým, že čistíme svoje temno, či už vo fyzickom tele,
mentálnom nastavení alebo na duši, robíme aj veľa pre Matku Zem. Keď bude čisto
v nás, bude čisto aj naokolo. Už nám to nedovolí robiť neporiadok v sebe, vo
vzťahoch, v skrini, či dohodiť smeti len tak na ulici. Ja v to neverím. Naozaj
viem, že to tak je. A preto je táto práca teraz dôležitá.

Prečo si kňažka?

Krátka odpoveď je - lebo to tak cítim a žijem. Tá dlhšia odpoveď je posiata
zraneniami, ktorými som si v živote prešla. Neuvedomením si "kto som" a
toho, čo moja duša potrebovala a moja hlava odmietala som bola viackrát vo
svojom živote na hrane života a smrti. A postupne prišla záchrana
doslova z neba - tehotenstvá, cez ktoré som sa postupne spojila so
sebou... Až potom som náhodne dostala pozvanie a počúvla som túžbu svojej
duše - ísť na kurz kňažiek Bohyne Živeny. Na túto cestu som sa však už musela
vydať sama. Táto cesta kňažky je pre mňa o tom - byť sama za seba, so
sebou a v sebe. Asi 2 roky som intenzívne uzemňovala, aby som
"neulietavala" a bola v sebe. Učila som sa odlíšiť- čo sú moje
presvedčenia a čo pochádza od rodiny, priateľov, systému, kolektívneho
vedomia. A potom prišlo vnímať a riešiť, čo naozaj potrebujem a kto
sa má postarať o moje potreby. Nech sú tie potreby duše akokoľvek divné,
iné, netradičné - postarať sa o ne, naplniť ich, vyživiť svoju dušu.
Niekedy má duša zvláštne potreby a ja som ich počúvala a nechala sa
viesť. Priviedlo ma to robiť veci, ktoré som nikdy predtým nerobila. A tak
sa cezo mňa narodili dve knihy o deťoch a výchove - Deti nás učia a liečia
a O matkách a deťoch. Rovnako z bodu nula som začal robiť
vydymovadlá a venujem sa odblokovaniu stresu a sprevádzaniu obradmi
a rituálmi. Jedna múdra avalonská kňažka Kathy Jones povedala: "Emócie
potrebujú prejav, hlava potrebuje ticho a duša potrebuje vládnuť". Odkedy
sa týmto v živote riadim, mám sa krajšie, lepšie, rozkvitnutejšie,
dobrodružnejšie a plnšie. A cez seba to odovzdávam ďalej. V tom,
čo sa dá pomenovať službou kňažky. A stále vnímam, že je to len začiatok,
že sú vo mne aj iné dary, ktoré potrebujem prejaviť. A teším sa na to.
A vnímam, že takto nejako to má každá žena. Zmyslom tvorenia je vytvoriť
krásny život sebe a svojim blízkym. A zdieľať svoju Vďačnosť a Lásku
k Bohyni a k Životu. Začína to úctou k telu a jeho potrebám
a nekončí to. Tak prosím - Nech telo je Chrámom a Láska býva
v ňom. Toto sa učím sama ako kňažka, ale aj ako žena, matka, partnerka
a odovzdávam to cez svoju službu Bohyni ďalej mužom, ženám, deťom, svetu
a Matke Zemi. A som vďačná, že môžem. Tu a teraz.

Praktická ukážka - príbeh jednej konzultácie "Nemôžem
byť kto som"

Na odblok prišla dievčina vo veľmi zlom psychickom stave. Vydesená z toho, že bola na stretnutí, kde skúšali stavať rodové línie a ona tam videla kopec sivých duší, ktoré ju potom prenasledovali v noci doma a nemohla spať. Prebdela takto dve noci a bola veľmi apatická, smutná z toho, ako k nej pristupuje jej rodina. Bola výrazne mimo svoje esenciálne telo, ktoré
hovorí o našom sebaurčení, zmysle života, poslaní. Rodina ju podľa jej slov
zjazdí, poníži, neveria jej, chovajú sa k nej ako k malému dieťaťu a nemôže byť
sama sebou, taká ako naozaj je.

Aby som zistila, kde je žienka v stave mysle, spýtala som sa jej jednoduchú otázku: "Čo najhoršie sa Ti môže stať, keď veríš tomu, že nemôžeš byť kto si?" Odpoveď bola:"Keď nemôžem byť, kto som, tak život nemá zmysel. Ak by to trvalo dlho, asi by som to riešila samovraždou." Tak som sa spýtala: "Aká by si bola bez tejto myšlienky?" Odpovedala:"Šťastná, spokojná a slobodná." Tento problém, viera v myšlienku "Nemôžem byť kto som"sedel devčine nad pupíkom, cítila tam strach, stres, mravenčenie, hnev aj smútok. Dievčina rozprávala o tom, že keď ju takto zjazdia, cíti sa ako malé dieťa a vždy sa
poprie a začne sa správať tak, aby vyhovela očakávaniam okolia. Odpojí sa od
toho kto je, cíti smútok a snaží sa "udusiť seba samú". Vysvetlila som, že
niekde v nej je zranené dieťa, ktoré si už navyklo na túto hru a že jej rodina
je nevinná, iba jej zrkadlia, čo potrebuje vidieť. A keď to zmení v sebe, môžu
sa stať dve veci:

1.) Oni prestanú robiť to, že jej neveria, zjazdia ju,
ponížia, potopia

2.) Prestane jej vadiť, čo robia

Vysvetlila som jej, že toto jej zranenie "že v kríze,
keď hrozí, že na ňu budú zlí, sa zapne poslušné dievčatko" jej stráži vojak,
ktorý už pozná vojnu s rodinou a vždy zapne poslušné dievčatko. On nevie, že
dievčatko má už 20 rokov a rozhodlo sa byť samé sebou a jeho vojna už skončila.
On je stále vo vojne. Preto treba urobiť niekoľko dôležitých krokov:

1.) Vysvetliť mu, že vojna už skončila, čo znamená
presne stáť za novou voľbou.

2.)Poďakovať mu za jeho pomoc, usilovnosť, vernosť s
akou vykonával službu. Dať mu úctu, úctu a úctu a veeeeľa vďačnosti...aj keď
nám vlastne strašne lezie na nervy

3.)Dať mu nový popis práce, najlepšie presný opak toho,
čo robil doteraz.

V tomto bode sa už dievčina smiala cez slzy, no ešte
stále sme mali prácu s vnútorným strážcom zranenia pred sebou. Požiadala som
ju, nech mi povie ako jej strážca vyzerá. Bol to malý cínový vojačik, s ktorým
sme spravili techniku kŕmenia démona (starotibetská technika Chöd). Chcel od
nej, aby si verila, bola dobrosrdečná a veľkodušná a povedal, že keď dostane
to, čo potrebuje, byde sa cítiť zmysluplne, sebavedomo a hrdo. A tento napapaný
vojačik, bol aj jej spojencom, mal krásne živé oči, rumenec v tvári a radosť v
tele a vyžarovalo z neho teplo (presný opak toho, ako dievčina vyzerala pred
konzultáciou). Sľúbil jej pomoc aj ochranu a bolo dojemé vidieť tú nekonečnú
zmenu, keď sa dievčina spojila so svojím spojencom.

O čom bolo toto celé pre mňa ako konzultanta, sprevádzajúcu ženu?

Možno Vás teraz až mrazí ako veľmi myšlienky súvisia s
naším energetickým stavom a ako je veľmi dôležité, aby sme sa ich nesnažili
vlastniť a skôr ich vnímali ako oblaky na oblohe. Plávajú sem a tam, rozplývajú
sa, robia úžasné divadlo a a ALE zároveň - nemôžme ich vlastniť. Myšlienky sú
veľmi podobné oblakom a ich hlavnom črtou je, že nie sú naše. Len odrážajú náš
vnútorný energetický stav.

Budha povedal:

"Venuj pozornosť svojmu energetickému stavu.

Odtiaľ pramenia Tvoje myšlienky.

Buď si ich vedomý, lebo sa stajú Tvojím správaním.

A to vytvára Tvoj osud."

Tieto slová mám nalepené na chladničke asi 10 rokov... A
stále mi majú čo povedať a len zbožne dúfam, že príde čas, keď už budem presne
vedieť. Hoci hlava rozumie, energie si niekedy idú svojou cestou a občas je
ťažké pochopiť svoje vlastné uviaznutie. Je to ako cibuľa, riešime vždy vrstvu
po vrstve, no RAZ dorazíme do stredu... ešte tam nie som. A ani netúžim po tom,
aby si ma klienti stavali na piedestál neomylnosti. Viem, čo viem, vidím, čo
vidím, dokážem odkomunikovať túto úroveň uvedomenia pomerne jasne a
zrozumiteľne. Učím sa svoju skúsenosť naplno prežívať v tele, lebo len vtedy je
skutočnou pravdou. A a ALE - hoci je pre mnohých "moja pravda"veľmi poučná,
stále som len omylná Zuzana. Človek z mäsa a kostí. Takto pristupujem k svojej
práci. Núti ma to byť bdelá, otvorená, prijímajúca a pokorná do miery na akú
som pripravená.