Zranenie Vnútorného dieťaťa
Zranenie vnútorného dieťaťa je proces liečenia najhlbších zranení, často traumy pochádzajúcej z detstva, resp. z minulých životov. Má význam s týmto zranením robiť, pretože ak svoj tieň nevlastníme, nie sme vo svojej plnej sile a autenticite. Týmto procesom je možné prejsť na individuálnej konzultácii, či v individuálnom rituáli. Najskôr dochádza k zvedomeniu svojho zranenia. Potom sa pracuje so strážcom zranenia vnútorného dieťaťa, ktorý celéroky stráži toto zranenie a opakovane nás núti k správaniu, ktorým zvyčajne potláčame svoju prirodzenú autentickú reakciu, pretože nechceme nahnevať, pobúriť svoje najbližšie okolie, rodinu, priateľov. Zvyčajne dlhodobo potláčame seba, čo môže vyústiť do rady fyzických aj psychických problémov. Je veľmi dôležité postarať sa o samotné vnútorné dieťa, no aj strážca zranenia potrebuje špecifickú opateru. Z dlhodobého hľadiska je občas náročné zmeniť zakorenené správanie, ktoré máme hlboko v sebe. Táto práca si vyžaduje nielen schopnosť uvedomiť si "čo a ako robím", ale aj dôsledne zmeniť spôsob správania najmä k sebe samej a tým pádom aj k okoliu. Ak je okolie navyknuté na určitý spôsob nášho správania, môže tiež ťažko akceptovať našu zmenu.
Som nesmierne vďačná za všetky procesy, ktorých súčasťou môžem byť. A hlavne, je to ako prepisovať dejiny. Keď niekto pochopí sám seba je zrazu taký pokoj a také svetlo tam, kde bolo temno, že ma tento proces vždy znovu a znovu prekvapí svojou krásou. Ďakujem, že môžem sprevádzať práve týmto. Cítim, že táto práca ma zmysel, že tým, že čistíme svoje temno, či už vo fyzickom tele, mentálnom nastavení alebo na duši, robíme aj veľa pre Matku Zem. Keď bude čisto v nás, bude čisto aj naokolo. Už nám to nedovolí robiť neporiadok v sebe, vo vzťahoch, v skrini, či dohodiť smeti len tak na ulici. Ja v to neverím. Naozaj viem, že to tak je. A preto je táto práca teraz dôležitá.
Praktická ukážka - príbeh jednej konzultácie "Nemôžem byť kto som"
Na odblok prišla dievčina vo veľmi zlom psychickom stave. Vydesená z toho, že bola na stretnutí, kde skúšali stavať rodové línie a ona tam videla kopec sivých duší, ktoré ju potom prenasledovali v noci doma a nemohla spať. Prebdela takto dve noci a bola veľmi apatická, smutná z toho, ako k nej pristupuje jej rodina. Bola výrazne mimo svoje esenciálne telo, ktoré hovorí o našom sebaurčení, zmysle života, poslaní. Rodina ju podľa jej slov
zjazdí, poníži, neveria jej, chovajú sa k nej ako k malému dieťaťu a nemôže byť sama sebou, taká ako naozaj je.
Aby som zistila, kde je žienka v stave mysle, spýtala som sa jej jednoduchú otázku: "Čo najhoršie sa Ti môže stať, keď veríš tomu, že nemôžeš byť kto si?" Odpoveď bola:"Keď nemôžem byť, kto som, tak život nemá zmysel. Ak by to trvalo dlho, asi by som to riešila samovraždou." Tak som sa spýtala: "Aká by si bola bez tejto myšlienky?" Odpovedala:"Šťastná, spokojná a slobodná." Tento problém, viera v myšlienku "Nemôžem byť kto som"sedel devčine nad pupíkom, cítila tam strach, stres, mravenčenie, hnev aj smútok. Dievčina rozprávala o tom, že keď ju takto zjazdia, cíti sa ako malé dieťa a vždy sa poprie a začne sa správať tak, aby vyhovela očakávaniam okolia. Odpojí sa od toho kto je, cíti smútok a snaží sa "udusiť seba samú". Vysvetlila som, že niekde v nej je zranené dieťa, ktoré si už navyklo na túto hru a že jej rodina je nevinná, iba jej zrkadlia, čo potrebuje vidieť. A keď to zmení v sebe, môžu sa stať dve veci:
1.) Oni prestanú robiť to, že jej neveria, zjazdia ju, ponížia, potopia
2.) Prestane jej vadiť, čo robia
Vysvetlila som jej, že toto jej zranenie "že v kríze, keď hrozí, že na ňu budú zlí, sa zapne poslušné dievčatko" jej stráži vojak, ktorý už pozná vojnu s rodinou a vždy zapne poslušné dievčatko. On nevie, že dievčatko má už 20 rokov a rozhodlo sa byť samé sebou a jeho vojna už skončila. On je stále vo vojne. Preto treba urobiť niekoľko dôležitých krokov:
1.) Vysvetliť mu, že vojna už skončila, čo znamená presne stáť za novou voľbou.
2.)Poďakovať mu za jeho pomoc, usilovnosť, vernosť s akou vykonával službu. Dať mu úctu, úctu a úctu a veeeeľa vďačnosti...aj keď nám vlastne strašne lezie na nervy.
3.)Dať mu nový popis práce, najlepšie presný opak toho, čo robil doteraz.
V tomto bode sa už dievčina smiala cez slzy, no ešte stále sme mali prácu s vnútorným strážcom zranenia pred sebou. Požiadala som ju, nech mi povie ako jej strážca vyzerá. Bol to malý cínový vojačik, s ktorým
sme spravili techniku kŕmenia démona (starotibetská technika Chöd). Chcel od nej, aby si verila, bola dobrosrdečná a veľkodušná a povedal, že keď dostane to, čo potrebuje, byde sa cítiť zmysluplne, sebavedomo a hrdo. A tento napapaný vojačik, bol aj jej spojencom, mal krásne živé oči, rumenec v tvári a radosť v tele a vyžarovalo z neho teplo (presný opak toho, ako dievčina vyzerala pred konzultáciou). Sľúbil jej pomoc aj ochranu a bolo dojemé vidieť tú nekonečnú zmenu, keď sa dievčina spojila so svojím spojencom.
O čom bolo toto celé pre mňa ako konzultanta, sprevádzajúcu ženu?
Možno Vás teraz až mrazí ako veľmi myšlienky súvisia s naším energetickým stavom a ako je veľmi dôležité, aby sme sa ich nesnažili vlastniť a skôr ich vnímali ako oblaky na oblohe. Plávajú sem a tam, rozplývajú
sa, robia úžasné divadlo a a ALE zároveň - nemôžme ich vlastniť. Myšlienky sú veľmi podobné oblakom a ich hlavnom črtou je, že nie sú naše. Len odrážajú náš vnútorný energetický stav.
Budha povedal:
"Venuj pozornosť svojmu energetickému stavu.
Odtiaľ pramenia Tvoje myšlienky.
Buď si ich vedomý, lebo sa stajú Tvojím správaním.
A to vytvára Tvoj osud."
Tieto slová mám nalepené na chladničke asi 10 rokov... A stále mi majú čo povedať a len zbožne dúfam, že príde čas, keď už budem presne vedieť. Hoci hlava rozumie, energie si niekedy idú svojou cestou a občas je
ťažké pochopiť svoje vlastné uviaznutie. Je to ako cibuľa, riešime vždy vrstvu po vrstve, no RAZ dorazíme do stredu... ešte tam nie som. A ani netúžim po tom, aby si ma klienti stavali na piedestál neomylnosti. Viem, čo viem, vidím, čo vidím, dokážem odkomunikovať túto úroveň uvedomenia pomerne jasne a zrozumiteľne. Učím sa svoju skúsenosť naplno prežívať v tele, lebo len vtedy je skutočnou pravdou. A a ALE - hoci je pre mnohých "moja pravda"veľmi poučná, stále som len omylná Zuzana. Človek z mäsa a kostí. Takto pristupujem k svojej práci. Núti ma to byť bdelá, otvorená, prijímajúca a pokorná do miery na akú som pripravená.
Zuzana Mališová