Smrť 1: Umieranie - Rozpúšťanie živlov

13.09.2019

Samotné rituály nám môžu priniesť múdrosť zanikania
a majú v živote človeka veľký význam práve preto, že sami sme vytvorení
živlami a potrebujeme živly. Bez ohľadu na tradíciu, z ktorej
pochádzame, s naším telom sa v procese umierania deje to isté, len
možno máme iný spôsob ako to opísať. No keďže umieranie, smrť je v našej
krajine málo preskúmaný fenomén, či skôr tabu v článku pracujem
s múdrosťou, ktorá pochádza z Tibetskej knihy mŕtvych, konkrétne
z knižky Žití, snení, umírání od autora menom Rob Nairn, vydavateľstvo
Dharma Gaia. Knižka je ľahšie pochopiteľná pre ľudí, ktorí sa venujú práci
s vedomím, či budhizmu samotnému.

Prvky sa rozpúšťajú od najpevnejšieho k najľahšiemu,
čoho najuchopiteľnejším obrazom, ktorý poznám, sú kňažkovské rituály,
v ktorých sa odhmotňuje. Príkladom takého rituálu je rozlúčka
s mŕtvym, ktorú u nás dokážu pre rodiny zosnulých spraviť kňažky
Bohyne Živeny. Smrti patrí úcta a prítomnosť. Tým, že sa jej bojíme,
dávame jej strach a práve ten naše vnímanie smrti aj samotné umieranie
komplikuje. Tým, že telo mŕtveho odvezú hneď preč, nemáme často možnosť uznať,
vnímať, rešpektovať samotnú smrť a ako aj procesy, ktoré sa dejú po smrti.

Po smrti sa prenesieme z ríše troch druhov mysli
(intelektuálna, snová, meditatívna), ktorú zažívame počas života do ríše smrti.
V nej prejdeme tromi bardami smrti, z ktorých každé prežijeme len
raz. Prvé bardo smrti sa nazýva čhikhä, čiže myseľ okamžiku smrti.
A o ňom budem dnes písať. Bardo doslova znamená "medzistav",
"medzera", "medzi". Celok našej existencie v samsáre (nekonečnom cykle
života a smrti, pokiaľ je prirodzenosť mysli zakrytá klamom) zahŕňa 6
bard. Existujú tri barda života (žitie, snenie, meditatívna stabilizácia)
a tri barda smrti (myseľ procesu umierania, myseľ prvých dní barda smrti
a k mysli znovuzrodenia). Je dôležité vedieť, že prechod
z jedného barda do druhého predstavuje špecifický tranzit. Každé
jednotlivé bardo nie je len stavom vedomia,ale zahrňuje aj bytie
v odlišnej sfére, v ktorej platia odlišné podmienky, možnosti
a obmedzenia.

Vedomie je podmienené stavom usporiadania živlov, ktoré je
iné pri čítaní a iné pri zaspávaní. Pascou je, že pokiaľ sa nachádzame
v jednom z bard smrti, veríme, že toto vedomie je skutočnosťou. Teda
veríme, že to vedomie, ktoré tam je a tie živly, ktoré tam sú, sú realita.

ŽIVLY

Fyzická úroveň tela
znamená, že naše telo sa skladá zo zeme, vody, ohňa, vzduchu
a z priestoru. Zem je pevná zložka nášho tela, naše kosti
a svaly, z vody pozostáva väčšina nášho tela, oheň sa prejavuje telesným
teplom, vzduch predstavuje dýchanie a prúdenie energie a priestor je
všetko medzitým. Živly v našom tele sú usporiadané inak ako napríklad
v stole. Jemné úrovne hmoty vytvárajú formy, ktoré nevidíme, sú však
základom nášho pociťovania, myslenia a vnímania. Tieto formy sa tvoria
a rozpadajú ľahšie než fyzické telo a umožňujú vedomiu fungovať
rôznymi spôsobmi (inak pri čítaní a inak pri zaspávaní).

Psychická úroveň tela
je tvorená mysľou, emóciami
a náladami, ktoré sú opäť závislé na živloch. Živel zeme prezentuje
pozornosť, logickosť práce s myšlienkami. Živel vody predstavuje
prispôsobivosť a kreativitu mysli. Napríklad vycítenie blížiacej sa hádky,
schopnosť rýchlo reagovať, prispôsobiť sa, vidieť iné riešenia je prejavom
živlu vody. Živel oheň má zas reaktívnu, živú, vrelú, pohlcujúcu povahu, ktorá
určuje, či sa rýchlo nadchnem alebo nahnevám, alebo som naopak chladná. Vzduch
sa prejavuje našou schopnosťou rýchlo chápať pojmy, zovšeobecňovať, myslieť
abstraktne a vidieť vzťahy medzi myšlienkami a názormi. Živel
priestoru určuje, či je myseľ otvorená, uvoľnená a priestranná alebo
naopak zovretá, tesná, či paranoidná. Každý z nás má túto štruktúru inak
a teda sa aj inak prejavuje.

Úroveň vnútorných
systémov
- jedná sa o systém energií, ktoré prechádzajú telom
a sú predmetom orientálnej medicíny.

Archetypálne
usporiadanie -
reaguje na našu predstavu, ilúziu o tom, že sme
oddelené egocentrické bytosti a sme tvorené živlami. Keď si však uvedomíme
našu prebudenú podstatu, zistíme, že žiadne živly nie sú. Kým sme
v neprebudenom stave, naša prebudená podstata sa ukrýva v podobách,
ktoré voláme archetypálne predstavy. Archetypy sú základné sily, ktoré nám
umožňujú prístup k hlbším pravdám nášho sveta a vďaka nim naše
vedomie nachádza smer. Na tejto úrovni sa živly prejavujú ako archetypy, ktoré
nám umožňujú vnímanie mysľou. Keď svojou mysľou niečo uchopíme a držíme,
živly sa stretnú a vytvoria určitý tvar, takže vypadajú ako niečo pevné,
hmotné. Keď svojou mysľou niečo prestaneme držať a pustíme to, tvar sa
rozpustí a sme opäť slobodní. Porozumenie živlom nám poskytuje hlboké
pochopenie nášho života.

PROCES UMIERANIA

Dôležitosť
rozpoznania.
Počas zomierania sa živly začínajú rozpúšťať.
V niekoľkých fázach opúšťame telo a vchádzame do barda umierania. Ak
v tomto stave dokážeme rozpoznať, čo sa počas tohto procesu odohráva, naša
myseľ môže dosiahnuť vyslobodenie. Počas života, či snívania sa nám často
nedarí rozpoznať, čo sa s mysľou deje a ona zostáva
v neprebudenom stave. Ak sa chceme oslobodiť, potrebujeme pestovať
schopnosť rozpoznávania. Môžeme tak robiť prostredníctvom meditácie, kultivácie
bdelosti, čím myseľ zameriavame stále viac na prítomný okamžik. Myseľ sa stáva
prenikavejšia a lepšie dokáže prehliadnuť to, čo sa v nej vlastne
odohráva a tým môže dôjsť k hlbokému porozumeniu sebe samému
a tým aj svetu. Rozpoznávanie nám pomáha počas zomierania. Bdelosť je
kvalita zakotvená vo vedomí, ktorá sa po smrti nerozpadá, ale nám pomáha
chápať, čo sa s nami počas zomierania deje. Vďaka bdelosti môžeme sledovať
ako vedomie prechádza určitými prechodmi a využiť možnosti, ktoré tieto
prechody ponúkajú.

Rozpúšťanie živlov. Vedomie
počas zomierania ustupuje určitým spôsobom, ktorý je určovaný rozpustením
živlov. Pri každom zrútení sa a ústupe ktoréhokoľvek živlu je vedomie
v akomsi záblesku slobody a priezračnosti vystavené svojej prebudenej
skutočnosti. To je okamžik, ktorý sa snažíme rozpoznať, zachytiť. Ak sa to
udeje, väzba z ilúziou existencie sa hneď skončí a dosiahneme
osvietenie, vyslobodenie z ilúzie, že sme oddelené egocentrické bytosti.

Rozpustenie živlu zeme prináša slabnutie fyzického tela. Zem sa
rozpúšťa do vody, telo stráca svoju hutnosť, začína sa scvrkávať.
Z pohľadu zomierajúceho tvary začínajú byť nezreteľné, zrak sa mlží
a vyhasína, všetko vyzerá ako prelud, nedá sa zdvihnúť hlava, ani hovoriť,
iba šepkať. V Tibetskej knihe mŕtvych sa píše, že tento proces sprevádzajú
vnútorné vízie a zvuky, svet zožltne a počujeme rachot ako pri zemetrasení,
čo zomierajúci prežívajú ako zmätok. Po rozpadu živle zeme nastáva vo vedomí
uvoľnenie väzby, v ktorej sa odkrýva prebudená myseľ. Pokiaľ je vedomie
schopné ju rozpoznať, umožňuje umierajúcemu splynúť so svojou vedomou mysľou
a dosiahnuť prebudenia.

Rozpustenie živlu vody znamená, že voda sa rozpúšťa do ohňa.
Zomierajúci dostávajú smäd a chcú piť. Prichádza znecitlivenie, strácajú
sluch a majú pocit, že sú obklopení dymom. Akonáhle začína dym všetko
obklopovať, môžeme rozpoznávať, čo sa deje a dosiahnuť prebudenia.
V Tibetskej knihe mŕtvych sa píše, že tento dej je sprevádzaný hučaním
gigantickej povodne, všetko zbelie a je to desivé.

Rozpustenie živlu ohňa prináša rozpustenie do vzduchu.
Umierajúci začne pociťovať chlad postupujúci od končatín smerom do stredu tela.
Schopnosť myslieť sa začína vytrácať, umierajúcemu sa nedá nadýchnuť, stráca
čuch a má pocit, že je obklopený iskričkami alebo svetluškami. V Tibetskej
knihe mŕtvych sa píše akoby celý svet stál v plameni a podobal sa
gigantickému peklu. Všetko sčervenie. Možno príde strach, no opäť je to
príležitosť na rozpoznávanie toho, čo sa deje a dosiahnutie prebudenia.

Rozpustenie živlu vzduchu znamená, že vzduch sa rozpúšťa do
priestoru. V tomto okamžiku prestáva dýchanie. Obeh energie sa sťahuje do
CNS, jazyk oťažie a stráca sa chuť, ustávajú telesné pocity, mení sa
textúra kože a nastáva mŕtvolná bledosť. Vo vnútri cítime akoby nastala
posledná chvíľa, máme pocit, že niečo pohasína a odchádza. Všetko
zozelenie a prichádza mohutná víchrica akoby mala odviať celý Vesmír.
Môžete dostať strach a prepadnúť zmätku. Ak však ostaneme bdelí, je tu
opäť možnosť spojiť sa so svojou prebudenou podstatou.

Zuzana Mališová