Nehovorte mi, že nemôžem... vzdelávať deti doma

Zuzka Mališová (48) vyučuje doma dvoch synov. Na Slovensku je to niečo neštandardné, predsa len odhodlať sa na domácu školu si žiada odvahu, čas aj peniaze. Ako to prebieha a s čím všetkým treba rátať?

Jej syn Jakubko (16) bol v predškolskom veku, keď sa stretla s alternatívnymi škôlkami. "Z diaľky som sa zoznámila s waldorfskou pedagogikou, zblízka s lesnými škôlkami. Spravila som si kurz Montessori pedagogiky. Ale Jakubko si vybral bežnú škôlku aj školu. Rešpektovali sme jeho voľbu," objasňuje svoj prístup sprevádzajúceho rodičovstva.

Ďalší synovia sa rozhodli inak

Keď sa jej narodil Matejko (10) a Šimonko (8), otázka, kam pôjdu do škôlky, bola časom opäť v kurze. Keďže z normálnej škôlky si starší Matejko po týždni zbalil papučky a oznámil, že už tam viac nepôjde, mama usúdila, že pri svojej citlivosti to myslí vážne. "A tak som začala raz týždenne variť a robiť narodeninové rituály pre deti v jednej lesnej škôlke v Bratislave spolu s mladšími chlapcami Matejkom a Šimonkom. Matejko však nakoniec nastúpil do bežnej školy, lebo Jakubko mu o tom veľa a pekne rozprával. Jeho umelecká a citlivá duša však veľmi skoroživorila."

Začali v Chorvátsku

No počas prvej vlny pandémie Zuzka myslela na domáce vyučovanie čoraz viac, hlavne keď videla Matejka počas online výučby, aký je znudený. "V septembri 2020 sa ma všetci traja školopovinní spýtali, či ich budem učiť doma. Deti si ma zjavne prečítali... Odpovedala som, že áno. A tak sme ja a traja synovia odcestovali do Chorvátska a realizovali individuálne vzdelávanie v zahraničí. A zostali sme tam mesiac na začiatku a mesiac na konci školského roka. Bolo to najkrajšie obdobie môjho života," vysvetľuje Zuzka, ako vyriešila zvyknutie si na systém domácej výučby.

Strach ju nezväzoval

Zuzka sa nebála učiť synov, skôr mala rešpekt, či zvládne deti viesť k skutočnej múdrosti, nie k akademickým vedomostiam bez ich používania. "Ako sa detí dotýkať jemne, so záujmom, aby mohli rozvíjať svoje dary," upresňuje. Jej životným prístupom je, že veci skúša bez teórie, ako s úsmevom vraví, manuál číta ako úplne poslednú možnosť. Ale predsa ju ovplyvnil napríklad rozhovor s pánom profesorom a matematikom Hejným, vďaka ktorému nastúpili na takzvanú kmeňovú školu v Dolných Orešanoch, ktorá zastrešuje "domškolákov". "A teda sa zmenila forma a spôsob prístupu k domácej výuke. Dovtedy sme dostávali úlohy a zadania ako ich spolužiaci v škole. Zrazu sme dostali slobodu (samozrejme, v rámci zákonných možností) a zodpovednosť vybrať si ďalšiu cestu, smerovanie."

Kde sa inšpirovala

Internet je plný vzdelávacích smerov domáceho vyučovania. No nehľadala tam. "Hľadala som v sebe, ako to máme, čo dokážu deti, čo ja, čo je nám prirodzené... Veľmi mi pomohlo uvedomiť si, že deti sa učia od narodenia. A že tie moje to robia skúšaním. Ešte nevedeli chodiť a už boli pri kuchynskej linke s reálnymi nástrojmi - žiadne zmenšeniny či umelá hmota, atrapy ovocia. Reálny príborový nožík a banán či jabĺčko. Každá mama by napokon prišla na to, ako sa jej deti prirodzene učia," hovorí o hľadaní vlastnej cesty.

S čím sa popasovali

Musela sa hlavne naučiť zvládať svoje a ich emócie. "Moje pomyselné dno bolo, že som si myslela, že keď sa dieťa hnevá, robím niečo zle. Musela som sa naučiť nechať deti prežiť emócie. Ale zároveň bol moment, keď som bola nahnevaná a utekala som od toho preč a plakala som od zúfalstva, hnevu. Mrzelo ma, že nie som dobrá učiteľka." Ale bola! Naučila sa, že je najlepšou učiteľkou, lebo deťom dáva lásku. A deti to vedia oceniť. Vtedy porozumela, akou cestou sa má uberať. Áno, trvalo to a stále trvá.

Prispôsobiť sa ich tempu

Najprv sa učili presne podľa zadania učiteľky. Neskôr, keď zmenili školu, sa začala prispôsobovať ich tempu. "Napríklad Šimonko ako prvák spočiatku písal veľmi intenzívne a popredu. Potom mal obdobie, že mesiac nepísal. Deti cítia, čo potrebujú. Učila som sa dôverovať a vnímať ich potreby, čo sa deje, ako som naladená ja, ako deti. Komunikovať o tom a dohodnúť sa. Tento rok napríklad pribudla starostlivosť o psíka. Priniesla úplne iný harmonogram učenia sa. A úplný presun k praktickému učeniu. Gramy a litre sa chalani učia pri varení a pečení, metre pri robení búdky, rebríka."

Deťom to prospieva

Odkedy sa učia doma, nepoznajú slovo nuda. "Deti dokážu len tak byť, byť v sebe, so sebou, s niekým a užívať si prítomnosť. Pohrajú sa s čímkoľvek, improvizujú, nehanbia sa prejaviť sa, odpovedať, spievať, tancovať." To je hádam sen každej mamy. Ako teda prebieha ich bežný deň? Dopoludnia majú raňajky, potom dva až tri predmety výučby. Ak píšu, necháva ich čo najviac samostatne. Každý deň majú pracovné vyučovanie - varenie, pečenie, domáce práce. A starostlivosť o zázračné tvory - psík, kocúr, rastlinky. A denne sú dve až štyri hodiny vonku, kde sa učia. Pre "domškoláctvo" je typické učenie cez skúsenosť, osvedčili sa im aj interaktívne videá. Večer si zase spoločne čítajú pred spaním. Majú zavedené výlety do prírody v strede týždňa. Vždy sa učia najprv prakticky, až potom z učebnice. Stane sa aj to, že týždeň napríklad vôbec nečítajú, lebo sa nikomu nechce.

Pre koho je to vhodné?

"Iba pre tých, ktorých to zaujíma, zvládnu sa zabezpečiť finančne a idú do toho ako rodina spolu," hovorí jasne Zuzka. Je dôležité, aby ste tiež vedeli zabezpečiť deťom socializáciu. "Stretávanie s kamarátmi je dôležité a mať svoj kmeň, komunitu je mega dôležité. Ako pre deti, tak aj pre rodičov. A osobne, nielen virtuálne," zdôraňuje. Treba si tiež uvedomiť, že možnosť venovať sa naplno škole, rodine a pracovať je náročné. Jej sa to podarilo počas pobytu v Chorvátsku, vtedy dokázala pracovať online. Ale určite sa to nedá vždy zvládnuť. A prišli aj obavy, či budú mať deti dobré výsledky. Online preskúšanie deviataka na pol roka bolo veľmi náročné. Bolo to pred prijímacími skúškami na strednú školu. Malí chlapci sú už preskúšavaní na novej škole, kde je úžasný prístup, robia ústne preskúšanie, testy aj projekty.

Korona podporila individualizáciu

Všetci sme individuálne bytosti, každý sa učíme inak. Potrebujeme individuálny prístup. Korona individualizáciu podporila. Aj v rodinách si ľudia museli ujasniť, ako to vlastne majú. "Tento trend, dúfam, vstúpi aj do školstva a všade, kde treba múdrosť," verí mama štyroch synov, ktorá svoje skúsenosti odovzdáva ďalej aj na svojej webovej stránke www.radost.sk. "Akademické vedomosti zemeguľu nezachránia. Múdrosť a cítenie a ochota konať zo seba, nie reagovať na podnety majú ten potenciál. Tomu verím. A to si žiada bytosti nepotlačené do uniformity. S vysokou dávkou integrity, lásky a súcitu," uzatvára Zuzana.