Smrť 2: Po rozpustení živlov - stav po klinickej smrti

13.09.2019

Po rozpustení živlu vzduchu nasleduje klinická smrť. Tu opúšťame oblasť známu lekárskej vede. No podľa Tibetskej knihy mŕtvych v tele stále prebieha mnoho dejov. Práve preto by malo byť telo mŕtveho ponechané v kľude a v pokojnom prostredí. V tejto fáze začínajú ustupovať jemnejšie energie, čo trvá istú dobu. Hrubé fyzické živly už zmizli. Mozog nevykazuje žiadnu aktivitu, srdce netlčie, chýba obeh krvi, človek nedýcha. Je mŕtvy.

Rozpúšťanie vnútorných energií - v tejto fáze začínajú mocné zážitky svetiel. Umierajúci vstupuje do tzv. vnútorných kanálov, kde zažíva rozpúšťanie a zážitky veľmi jasných, oslňujúcich svetiel. V tejto fáze, ak sa podarí oživiť telo, vedomie sa ešte môže vrátiť. Vnútorné kanály sú tri. Jeden vchádza z temena hlavy a končí pod pupkom, druhý a tretí sa vetvia z bodu pod pupkom a idú hore pravou a ľavou stranou tela. Prechádzajú za očami a spájajú sa uprostred čela.

Zostupuje biela kvapka - šíra obloha je ožiarená mesačným svitom. Uprostred čela sídli biela životná sila, nazývaná biela kvapka alebo bindu. Biela kvapka sem bola vsadená pri počatí z otcovej spermie. Kvapka sa začína pohybovať smerom dole k srdcu, pričom celý vesmír nadobudne farby žiarivo jasnej farby mesačného svitu. Myseľ je v nesmierne blaženom stave, dokonale kľudná, číra a priezračná. Vytrácajú sa akékoľvek sklony k zlosti a nenávisti, nie je možné ich teraz zažívať. Je to jeden z najlepších okamžikov na prebudenie, pretože jej stojíme tvárou v tvár. Svetlo, ktoré v tú chvíľu vnímame je naša prebudená myseľ. Ak si dokážeme spomenúť a rozpoznať, čo svetlo naozaj je, máme príležitosť rozplynúť sa vo svojej prebudenej podstate. Biele bindu zostupuje k srdcu, čo trvá na stavu vedomia umierajúceho. Ľudia, ktorí prežili kľudný a vyrovnaný život a neznečistili si svoje vnútorné systémy, môžu prítomnosť tohto svetla prežívať dlhšie, 5-7 minút. Problémom je, že väčšina ľudí považuje svetlo za božskú bytosť prichádzajúcu odinakadiaľ a nerozpoznajú toto svetlo ako vlastnú prebudenú podstatu. Keď biele svetlo nerozpoznáme a proces pokračuje ďalej.

Stúpa červená kvapka - žiarivá, slnku podobná červeň. Stúpa červená životná sila z oblasti pod pupkom, ktorá vznikla z v okamžiku počatia z matkinho vajíčka, červené bindu. Svet sa rozžiari slnku podobnou červeňou, čo prináša do nekonečnej blaženosti priezračného, žiarivého stavu mysle, v ktorom sa strácajú akékoľvek zvykové sklony k žiadostivosti a chtíču. Tu sa opäť môžeme rozpomenúť, že červené slnku podobné svetlo je naša vlastná prebudená myseľ, priblížiť sa jej a dosiahnuť prebudenie. Ak nie príde ďalšia fáza.

Kvapky sa stretávajú v srdci - obloha je zaliata jasne tmavým svetlom. Biela a červená kvapka sa stretávajú v srdci, vedomie ich obklopí a oblohu zaplní jasne tmavé svetlo. Je ťažké pochopiť ako temnota, môže byť žiarivým svetlom, no zažívame práve toto. Nastáva tretí stav blaženosti, sprevádzaný zánikom všetkej nevedomosti. Myseľ sa otvára svojej vrodenej múdrosti, schopnosti jasne chápať a rozumieť. Kľúčom je opäť rozpomenutie a rozpoznanie, že táto jasná temnota je našou prebudenou mysľou, môžeme do nej vstúpiť, splynúť s ňou a dosiahnuť tak prebudenia. Ak nie, prichádza ďalšia fáza.

Hlboké nevedomie - prichádza po zážitku svetiel a podobá sa štvrtej fázi spánku (celkom nevedomý stav - najhlbší spánok). Práve vtedy môžeme zazrieť jasné svetlo svojej prebudenej podstaty. Ak toho nie sme schopní, stále pokračujeme ďalej.

SKUTOČNÝ OKAMŽIK SMRTI
Popísané deje môžu trvať 20-30 minút po klinickej smrti. Dĺžka závisí na stavu vedomia umierajúceho. Skúsení jogíni môžu tento stav predĺžiť na niekoľko dní, počas ktorých je ich telo klinicky mŕtve, ale oblasť okolo srdca zostáva teplá. Vedomie zotrváva v tele v jasnom svetle, čo je najhlbšia úroveň meditácie. Pokiaľ žijeme, naše telo a myseľ sú prepojené. Neporušené spojenie medzi nimi udržuje tzv. kráľovská životná sila, životná energia, ktorá sa pohybuje medzi bielym bindu na temene hlavy a červeným bindu pod pupkom nášho tela. Táto sila sa umieraním rozpúšťa a obe sily sa stretajú v srdci. Myseľ sa vtedy oddeľuje od tela.

Čím ďalej postúpil proces umierania, o to viac nás ženú naše zvykové sklony (karmické nutkania). Píše sa, že naša posledná myšlienka je nesmierne dôležitá, pretože rozhoduje o tom, kam naše vedomie odíde. Vedomie môže opustiť telo viacerými otvormi a je dôležité kadiaľ odíde, pričom najoptimálnejšie je, ak opustí telo cez temeno hlavy. Zdá sa, že myseľ sa uberá poháňaná skutočným charakterom osobnosti, ktorá je často skrytá pod vonkajšou vrstvou našej osobnosti. Preto je dôležité čistiť tieto zvykové sklony už počas nášho života.

Po splynutí bieleho a červeného bindu v srdci väčšina ľudí upadne na 3 dni do nevedomia. Pričom s telom zomrelého by sa túto dobu nemalo hýbať. Každú noc pri zaspávaní upadáme do nevedomia a pri zomieraní nás to núti odplávať do tohto stavu. Ak počas života praktizujeme cvičenia bdelosti, môžeme tomuto stavu predísť. Druhým dôvodom sú veľké zmeny, ktoré sa dejú počas zomierania, ktoré môžu vytvárať chaos a nevedomie je naším útočiskom pred týmto zmätkom. Tretím dôvodom je, že pri každom rozpustení sa v tele uvoľňujú energie a my upadáme do nevedomia a tento proces sa opakuje. Keď je toho príliš, opäť sa odpojíme a upadáme do nevedomia. Ak sa počas života venujeme cvičeniu bdelosti, máme meditačný objekt, ktorému sa venujeme. Je preto dôležité rozvíjať svoju schopnosť byť pri vedomí za akýchkoľvek okolností, byť v prítomnosti, neuhýbať. Štvrtým dôvodom je strach, pretože myseľ ako taká sa rozpadá a všetko sa prudko mení. Všetko, čo nás viazalo k tomuto svetu sa rozpúšťa a mizne. Ak sme však vo svojom živote trénovali zameriavania mysle, môžeme dosiahnuť aj v tejto fáze prebudenie.
Prebudené vedomie plynie po smrti kľudne a bez úsilia, zbavené záťaže tela a živlov. Zatemnené vedomie je zahltené slepou hrôzou a zmätkom a nie je schopné rozoznať ani na okamžik, čo sa deje. Negatívne karmické sily vytvárajú pekelné obrazy a zážitky. Obidva prežitky však vychádzajú z toho istého bodu, z rozpustenia živlov.

Zuzana Mališováv

Po rozpustení živlu vzduchu nasleduje klinická smrť. Tu opúšťame oblasť známu lekárskej vede. No podľa Tibetskej knihy mŕtvych v tele stále prebieha mnoho dejov. Práve preto by malo byť telo mŕtveho ponechané v kľude a v pokojnom prostredí. V tejto fáze začínajú ustupovať jemnejšie energie, čo trvá istú dobu. Hrubé fyzické živly už zmizli. Mozog nevykazuje žiadnu aktivitu, srdce netlčie, chýba obeh krvi, človek nedýcha. Je mŕtvy.

Rozpúšťanie vnútorných energií - v tejto fáze začínajú mocné zážitky svetiel. Umierajúci vstupuje do tzv. vnútorných kanálov, kde zažíva rozpúšťanie a zážitky veľmi jasných, oslňujúcich svetiel. V tejto fáze, ak sa podarí oživiť telo, vedomie sa ešte môže vrátiť. Vnútorné kanály sú tri. Jeden vchádza z temena hlavy a končí pod pupkom, druhý a tretí sa vetvia z bodu pod pupkom a idú hore pravou a ľavou stranou tela. Prechádzajú za očami a spájajú sa uprostred čela.

Zostupuje biela kvapka - šíra obloha je ožiarená mesačným svitom. Uprostred čela sídli biela životná sila, nazývaná biela kvapka alebo bindu. Biela kvapka sem bola vsadená pri počatí z otcovej spermie. Kvapka sa začína pohybovať smerom dole k srdcu, pričom celý vesmír nadobudne farby žiarivo jasnej farby mesačného svitu. Myseľ je v nesmierne blaženom stave, dokonale kľudná, číra a priezračná. Vytrácajú sa akékoľvek sklony k zlosti a nenávisti, nie je možné ich teraz zažívať. Je to jeden z najlepších okamžikov na prebudenie, pretože jej stojíme tvárou v tvár. Svetlo, ktoré v tú chvíľu vnímame je naša prebudená myseľ. Ak si dokážeme spomenúť a rozpoznať, čo svetlo naozaj je, máme príležitosť rozplynúť sa vo svojej prebudenej podstate. Biele bindu zostupuje k srdcu, čo trvá na stavu vedomia umierajúceho. Ľudia, ktorí prežili kľudný a vyrovnaný život a neznečistili si svoje vnútorné systémy, môžu prítomnosť tohto svetla prežívať dlhšie, 5-7 minút. Problémom je, že väčšina ľudí považuje svetlo za božskú bytosť prichádzajúcu odinakadiaľ a nerozpoznajú toto svetlo ako vlastnú prebudenú podstatu. Keď biele svetlo nerozpoznáme a proces pokračuje ďalej.

Stúpa červená kvapka - žiarivá, slnku podobná červeň. Stúpa červená životná sila z oblasti pod pupkom, ktorá vznikla z v okamžiku počatia z matkinho vajíčka, červené bindu. Svet sa rozžiari slnku podobnou červeňou, čo prináša do nekonečnej blaženosti priezračného, žiarivého stavu mysle, v ktorom sa strácajú akékoľvek zvykové sklony k žiadostivosti a chtíču. Tu sa opäť môžeme rozpomenúť, že červené slnku podobné svetlo je naša vlastná prebudená myseľ, priblížiť sa jej a dosiahnuť prebudenie. Ak nie príde ďalšia fáza.

Kvapky sa stretávajú v srdci - obloha je zaliata jasne tmavým svetlom. Biela a červená kvapka sa stretávajú v srdci, vedomie ich obklopí a oblohu zaplní jasne tmavé svetlo. Je ťažké pochopiť ako temnota, môže byť žiarivým svetlom, no zažívame práve toto. Nastáva tretí stav blaženosti, sprevádzaný zánikom všetkej nevedomosti. Myseľ sa otvára svojej vrodenej múdrosti, schopnosti jasne chápať a rozumieť. Kľúčom je opäť rozpomenutie a rozpoznanie, že táto jasná temnota je našou prebudenou mysľou, môžeme do nej vstúpiť, splynúť s ňou a dosiahnuť tak prebudenia. Ak nie, prichádza ďalšia fáza.

Hlboké nevedomie - prichádza po zážitku svetiel a podobá sa štvrtej fázi spánku (celkom nevedomý stav - najhlbší spánok). Práve vtedy môžeme zazrieť jasné svetlo svojej prebudenej podstaty. Ak toho nie sme schopní, stále pokračujeme ďalej.

SKUTOČNÝ OKAMŽIK SMRTI
Popísané deje môžu trvať 20-30 minút po klinickej smrti. Dĺžka závisí na stavu vedomia umierajúceho. Skúsení jogíni môžu tento stav predĺžiť na niekoľko dní, počas ktorých je ich telo klinicky mŕtve, ale oblasť okolo srdca zostáva teplá. Vedomie zotrváva v tele v jasnom svetle, čo je najhlbšia úroveň meditácie. Pokiaľ žijeme, naše telo a myseľ sú prepojené. Neporušené spojenie medzi nimi udržuje tzv. kráľovská životná sila, životná energia, ktorá sa pohybuje medzi bielym bindu na temene hlavy a červeným bindu pod pupkom nášho tela. Táto sila sa umieraním rozpúšťa a obe sily sa stretajú v srdci. Myseľ sa vtedy oddeľuje od tela.

Čím ďalej postúpil proces umierania, o to viac nás ženú naše zvykové sklony (karmické nutkania). Píše sa, že naša posledná myšlienka je nesmierne dôležitá, pretože rozhoduje o tom, kam naše vedomie odíde. Vedomie môže opustiť telo viacerými otvormi a je dôležité kadiaľ odíde, pričom najoptimálnejšie je, ak opustí telo cez temeno hlavy. Zdá sa, že myseľ sa uberá poháňaná skutočným charakterom osobnosti, ktorá je často skrytá pod vonkajšou vrstvou našej osobnosti. Preto je dôležité čistiť tieto zvykové sklony už počas nášho života.

Po splynutí bieleho a červeného bindu v srdci väčšina ľudí upadne na 3 dni do nevedomia. Pričom s telom zomrelého by sa túto dobu nemalo hýbať. Každú noc pri zaspávaní upadáme do nevedomia a pri zomieraní nás to núti odplávať do tohto stavu. Ak počas života praktizujeme cvičenia bdelosti, môžeme tomuto stavu predísť. Druhým dôvodom sú veľké zmeny, ktoré sa dejú počas zomierania, ktoré môžu vytvárať chaos a nevedomie je naším útočiskom pred týmto zmätkom. Tretím dôvodom je, že pri každom rozpustení sa v tele uvoľňujú energie a my upadáme do nevedomia a tento proces sa opakuje. Keď je toho príliš, opäť sa odpojíme a upadáme do nevedomia. Ak sa počas života venujeme cvičeniu bdelosti, máme meditačný objekt, ktorému sa venujeme. Je preto dôležité rozvíjať svoju schopnosť byť pri vedomí za akýchkoľvek okolností, byť v prítomnosti, neuhýbať. Štvrtým dôvodom je strach, pretože myseľ ako taká sa rozpadá a všetko sa prudko mení. Všetko, čo nás viazalo k tomuto svetu sa rozpúšťa a mizne. Ak sme však vo svojom živote trénovali zameriavania mysle, môžeme dosiahnuť aj v tejto fáze prebudenie.
Prebudené vedomie plynie po smrti kľudne a bez úsilia, zbavené záťaže tela a živlov. Zatemnené vedomie je zahltené slepou hrôzou a zmätkom a nie je schopné rozoznať ani na okamžik, čo sa deje. Negatívne karmické sily vytvárajú pekelné obrazy a zážitky. Obidva prežitky však vychádzajú z toho istého bodu, z rozpustenia živlov.

Zuzana Mališová

Po rozpustení živlu vzduchu nasleduje klinická smrť. Tu opúšťame oblasť známu lekárskej vede. No podľa Tibetskej knihy mŕtvych v tele stále prebieha mnoho dejov. Práve preto by malo byť telo mŕtveho ponechané v kľude a v pokojnom prostredí. V tejto fáze začínajú ustupovať jemnejšie energie, čo trvá istú dobu. Hrubé fyzické živly už zmizli. Mozog nevykazuje žiadnu aktivitu, srdce netlčie, chýba obeh krvi, človek nedýcha. Je mŕtvy.

Rozpúšťanie vnútorných energií - v tejto fáze začínajú mocné zážitky svetiel. Umierajúci vstupuje do tzv. vnútorných kanálov, kde zažíva rozpúšťanie a zážitky veľmi jasných, oslňujúcich svetiel. V tejto fáze, ak sa podarí oživiť telo, vedomie sa ešte môže vrátiť. Vnútorné kanály sú tri. Jeden vchádza z temena hlavy a končí pod pupkom, druhý a tretí sa vetvia z bodu pod pupkom a idú hore pravou a ľavou stranou tela. Prechádzajú za očami a spájajú sa uprostred čela.

Zostupuje biela kvapka - šíra obloha je ožiarená mesačným svitom. Uprostred čela sídli biela životná sila, nazývaná biela kvapka alebo bindu. Biela kvapka sem bola vsadená pri počatí z otcovej spermie. Kvapka sa začína pohybovať smerom dole k srdcu, pričom celý vesmír nadobudne farby žiarivo jasnej farby mesačného svitu. Myseľ je v nesmierne blaženom stave, dokonale kľudná, číra a priezračná. Vytrácajú sa akékoľvek sklony k zlosti a nenávisti, nie je možné ich teraz zažívať. Je to jeden z najlepších okamžikov na prebudenie, pretože jej stojíme tvárou v tvár. Svetlo, ktoré v tú chvíľu vnímame je naša prebudená myseľ. Ak si dokážeme spomenúť a rozpoznať, čo svetlo naozaj je, máme príležitosť rozplynúť sa vo svojej prebudenej podstate. Biele bindu zostupuje k srdcu, čo trvá na stavu vedomia umierajúceho. Ľudia, ktorí prežili kľudný a vyrovnaný život a neznečistili si svoje vnútorné systémy, môžu prítomnosť tohto svetla prežívať dlhšie, 5-7 minút. Problémom je, že väčšina ľudí považuje svetlo za božskú bytosť prichádzajúcu odinakadiaľ a nerozpoznajú toto svetlo ako vlastnú prebudenú podstatu. Keď biele svetlo nerozpoznáme a proces pokračuje ďalej.

Stúpa červená kvapka - žiarivá, slnku podobná červeň. Stúpa červená životná sila z oblasti pod pupkom, ktorá vznikla z v okamžiku počatia z matkinho vajíčka, červené bindu. Svet sa rozžiari slnku podobnou červeňou, čo prináša do nekonečnej blaženosti priezračného, žiarivého stavu mysle, v ktorom sa strácajú akékoľvek zvykové sklony k žiadostivosti a chtíču. Tu sa opäť môžeme rozpomenúť, že červené slnku podobné svetlo je naša vlastná prebudená myseľ, priblížiť sa jej a dosiahnuť prebudenie. Ak nie príde ďalšia fáza.

Kvapky sa stretávajú v srdci - obloha je zaliata jasne tmavým svetlom. Biela a červená kvapka sa stretávajú v srdci, vedomie ich obklopí a oblohu zaplní jasne tmavé svetlo. Je ťažké pochopiť ako temnota, môže byť žiarivým svetlom, no zažívame práve toto. Nastáva tretí stav blaženosti, sprevádzaný zánikom všetkej nevedomosti. Myseľ sa otvára svojej vrodenej múdrosti, schopnosti jasne chápať a rozumieť. Kľúčom je opäť rozpomenutie a rozpoznanie, že táto jasná temnota je našou prebudenou mysľou, môžeme do nej vstúpiť, splynúť s ňou a dosiahnuť tak prebudenia. Ak nie, prichádza ďalšia fáza.

Hlboké nevedomie - prichádza po zážitku svetiel a podobá sa štvrtej fázi spánku (celkom nevedomý stav - najhlbší spánok). Práve vtedy môžeme zazrieť jasné svetlo svojej prebudenej podstaty. Ak toho nie sme schopní, stále pokračujeme ďalej.

SKUTOČNÝ OKAMŽIK SMRTI
Popísané deje môžu trvať 20-30 minút po klinickej smrti. Dĺžka závisí na stavu vedomia umierajúceho. Skúsení jogíni môžu tento stav predĺžiť na niekoľko dní, počas ktorých je ich telo klinicky mŕtve, ale oblasť okolo srdca zostáva teplá. Vedomie zotrváva v tele v jasnom svetle, čo je najhlbšia úroveň meditácie. Pokiaľ žijeme, naše telo a myseľ sú prepojené. Neporušené spojenie medzi nimi udržuje tzv. kráľovská životná sila, životná energia, ktorá sa pohybuje medzi bielym bindu na temene hlavy a červeným bindu pod pupkom nášho tela. Táto sila sa umieraním rozpúšťa a obe sily sa stretajú v srdci. Myseľ sa vtedy oddeľuje od tela.

Čím ďalej postúpil proces umierania, o to viac nás ženú naše zvykové sklony (karmické nutkania). Píše sa, že naša posledná myšlienka je nesmierne dôležitá, pretože rozhoduje o tom, kam naše vedomie odíde. Vedomie môže opustiť telo viacerými otvormi a je dôležité kadiaľ odíde, pričom najoptimálnejšie je, ak opustí telo cez temeno hlavy. Zdá sa, že myseľ sa uberá poháňaná skutočným charakterom osobnosti, ktorá je často skrytá pod vonkajšou vrstvou našej osobnosti. Preto je dôležité čistiť tieto zvykové sklony už počas nášho života.

Po splynutí bieleho a červeného bindu v srdci väčšina ľudí upadne na 3 dni do nevedomia. Pričom s telom zomrelého by sa túto dobu nemalo hýbať. Každú noc pri zaspávaní upadáme do nevedomia a pri zomieraní nás to núti odplávať do tohto stavu. Ak počas života praktizujeme cvičenia bdelosti, môžeme tomuto stavu predísť. Druhým dôvodom sú veľké zmeny, ktoré sa dejú počas zomierania, ktoré môžu vytvárať chaos a nevedomie je naším útočiskom pred týmto zmätkom. Tretím dôvodom je, že pri každom rozpustení sa v tele uvoľňujú energie a my upadáme do nevedomia a tento proces sa opakuje. Keď je toho príliš, opäť sa odpojíme a upadáme do nevedomia. Ak sa počas života venujeme cvičeniu bdelosti, máme meditačný objekt, ktorému sa venujeme. Je preto dôležité rozvíjať svoju schopnosť byť pri vedomí za akýchkoľvek okolností, byť v prítomnosti, neuhýbať. Štvrtým dôvodom je strach, pretože myseľ ako taká sa rozpadá a všetko sa prudko mení. Všetko, čo nás viazalo k tomuto svetu sa rozpúšťa a mizne. Ak sme však vo svojom živote trénovali zameriavania mysle, môžeme dosiahnuť aj v tejto fáze prebudenie.
Prebudené vedomie plynie po smrti kľudne a bez úsilia, zbavené záťaže tela a živlov. Zatemnené vedomie je zahltené slepou hrôzou a zmätkom a nie je schopné rozoznať ani na okamžik, čo sa deje. Negatívne karmické sily vytvárajú pekelné obrazy a zážitky. Obidva prežitky však vychádzajú z toho istého bodu, z rozpustenia živlov.

Zuzana Mališová

Po rozpustení živlu vzduchu nasleduje klinická smrť. Tu opúšťame oblasť známu lekárskej vede. No podľa Tibetskej knihy mŕtvych v tele stále prebieha mnoho dejov. Práve preto by malo byť telo mŕtveho ponechané v kľude a v pokojnom prostredí. V tejto fáze začínajú ustupovať jemnejšie energie, čo trvá istú dobu. Hrubé fyzické živly už zmizli. Mozog nevykazuje žiadnu aktivitu, srdce netlčie, chýba obeh krvi, človek nedýcha. Je mŕtvy.

Rozpúšťanie vnútorných energií - v tejto fáze začínajú mocné zážitky svetiel. Umierajúci vstupuje do tzv. vnútorných kanálov, kde zažíva rozpúšťanie a zážitky veľmi jasných, oslňujúcich svetiel. V tejto fáze, ak sa podarí oživiť telo, vedomie sa ešte môže vrátiť. Vnútorné kanály sú tri. Jeden vchádza z temena hlavy a končí pod pupkom, druhý a tretí sa vetvia z bodu pod pupkom a idú hore pravou a ľavou stranou tela. Prechádzajú za očami a spájajú sa uprostred čela.

Zostupuje biela kvapka - šíra obloha je ožiarená mesačným svitom. Uprostred čela sídli biela životná sila, nazývaná biela kvapka alebo bindu. Biela kvapka sem bola vsadená pri počatí z otcovej spermie. Kvapka sa začína pohybovať smerom dole k srdcu, pričom celý vesmír nadobudne farby žiarivo jasnej farby mesačného svitu. Myseľ je v nesmierne blaženom stave, dokonale kľudná, číra a priezračná. Vytrácajú sa akékoľvek sklony k zlosti a nenávisti, nie je možné ich teraz zažívať. Je to jeden z najlepších okamžikov na prebudenie, pretože jej stojíme tvárou v tvár. Svetlo, ktoré v tú chvíľu vnímame je naša prebudená myseľ. Ak si dokážeme spomenúť a rozpoznať, čo svetlo naozaj je, máme príležitosť rozplynúť sa vo svojej prebudenej podstate. Biele bindu zostupuje k srdcu, čo trvá na stavu vedomia umierajúceho. Ľudia, ktorí prežili kľudný a vyrovnaný život a neznečistili si svoje vnútorné systémy, môžu prítomnosť tohto svetla prežívať dlhšie, 5-7 minút. Problémom je, že väčšina ľudí považuje svetlo za božskú bytosť prichádzajúcu odinakadiaľ a nerozpoznajú toto svetlo ako vlastnú prebudenú podstatu. Keď biele svetlo nerozpoznáme a proces pokračuje ďalej.

Stúpa červená kvapka - žiarivá, slnku podobná červeň. Stúpa červená životná sila z oblasti pod pupkom, ktorá vznikla z v okamžiku počatia z matkinho vajíčka, červené bindu. Svet sa rozžiari slnku podobnou červeňou, čo prináša do nekonečnej blaženosti priezračného, žiarivého stavu mysle, v ktorom sa strácajú akékoľvek zvykové sklony k žiadostivosti a chtíču. Tu sa opäť môžeme rozpomenúť, že červené slnku podobné svetlo je naša vlastná prebudená myseľ, priblížiť sa jej a dosiahnuť prebudenie. Ak nie príde ďalšia fáza.

Kvapky sa stretávajú v srdci - obloha je zaliata jasne tmavým svetlom. Biela a červená kvapka sa stretávajú v srdci, vedomie ich obklopí a oblohu zaplní jasne tmavé svetlo. Je ťažké pochopiť ako temnota, môže byť žiarivým svetlom, no zažívame práve toto. Nastáva tretí stav blaženosti, sprevádzaný zánikom všetkej nevedomosti. Myseľ sa otvára svojej vrodenej múdrosti, schopnosti jasne chápať a rozumieť. Kľúčom je opäť rozpomenutie a rozpoznanie, že táto jasná temnota je našou prebudenou mysľou, môžeme do nej vstúpiť, splynúť s ňou a dosiahnuť tak prebudenia. Ak nie, prichádza ďalšia fáza.

Hlboké nevedomie - prichádza po zážitku svetiel a podobá sa štvrtej fázi spánku (celkom nevedomý stav - najhlbší spánok). Práve vtedy môžeme zazrieť jasné svetlo svojej prebudenej podstaty. Ak toho nie sme schopní, stále pokračujeme ďalej.

SKUTOČNÝ OKAMŽIK SMRTI
Popísané deje môžu trvať 20-30 minút po klinickej smrti. Dĺžka závisí na stavu vedomia umierajúceho. Skúsení jogíni môžu tento stav predĺžiť na niekoľko dní, počas ktorých je ich telo klinicky mŕtve, ale oblasť okolo srdca zostáva teplá. Vedomie zotrváva v tele v jasnom svetle, čo je najhlbšia úroveň meditácie. Pokiaľ žijeme, naše telo a myseľ sú prepojené. Neporušené spojenie medzi nimi udržuje tzv. kráľovská životná sila, životná energia, ktorá sa pohybuje medzi bielym bindu na temene hlavy a červeným bindu pod pupkom nášho tela. Táto sila sa umieraním rozpúšťa a obe sily sa stretajú v srdci. Myseľ sa vtedy oddeľuje od tela.

Čím ďalej postúpil proces umierania, o to viac nás ženú naše zvykové sklony (karmické nutkania). Píše sa, že naša posledná myšlienka je nesmierne dôležitá, pretože rozhoduje o tom, kam naše vedomie odíde. Vedomie môže opustiť telo viacerými otvormi a je dôležité kadiaľ odíde, pričom najoptimálnejšie je, ak opustí telo cez temeno hlavy. Zdá sa, že myseľ sa uberá poháňaná skutočným charakterom osobnosti, ktorá je často skrytá pod vonkajšou vrstvou našej osobnosti. Preto je dôležité čistiť tieto zvykové sklony už počas nášho života.

Po splynutí bieleho a červeného bindu v srdci väčšina ľudí upadne na 3 dni do nevedomia. Pričom s telom zomrelého by sa túto dobu nemalo hýbať. Každú noc pri zaspávaní upadáme do nevedomia a pri zomieraní nás to núti odplávať do tohto stavu. Ak počas života praktizujeme cvičenia bdelosti, môžeme tomuto stavu predísť. Druhým dôvodom sú veľké zmeny, ktoré sa dejú počas zomierania, ktoré môžu vytvárať chaos a nevedomie je naším útočiskom pred týmto zmätkom. Tretím dôvodom je, že pri každom rozpustení sa v tele uvoľňujú energie a my upadáme do nevedomia a tento proces sa opakuje. Keď je toho príliš, opäť sa odpojíme a upadáme do nevedomia. Ak sa počas života venujeme cvičeniu bdelosti, máme meditačný objekt, ktorému sa venujeme. Je preto dôležité rozvíjať svoju schopnosť byť pri vedomí za akýchkoľvek okolností, byť v prítomnosti, neuhýbať. Štvrtým dôvodom je strach, pretože myseľ ako taká sa rozpadá a všetko sa prudko mení. Všetko, čo nás viazalo k tomuto svetu sa rozpúšťa a mizne. Ak sme však vo svojom živote trénovali zameriavania mysle, môžeme dosiahnuť aj v tejto fáze prebudenie.
Prebudené vedomie plynie po smrti kľudne a bez úsilia, zbavené záťaže tela a živlov. Zatemnené vedomie je zahltené slepou hrôzou a zmätkom a nie je schopné rozoznať ani na okamžik, čo sa deje. Negatívne karmické sily vytvárajú pekelné obrazy a zážitky. Obidva prežitky však vychádzajú z toho istého bodu, z rozpustenia živlov.

Zuzana Mališová

Po rozpustení živlu vzduchu nasleduje klinická smrť. Tu opúšťame oblasť známu lekárskej vede. No podľa Tibetskej knihy mŕtvych v tele stále prebieha mnoho dejov. Práve preto by malo byť telo mŕtveho ponechané v kľude a v pokojnom prostredí. V tejto fáze začínajú ustupovať jemnejšie energie, čo trvá istú dobu. Hrubé fyzické živly už zmizli. Mozog nevykazuje žiadnu aktivitu, srdce netlčie, chýba obeh krvi, človek nedýcha. Je mŕtvy.

Rozpúšťanie vnútorných energií - v tejto fáze začínajú mocné zážitky svetiel. Umierajúci vstupuje do tzv. vnútorných kanálov, kde zažíva rozpúšťanie a zážitky veľmi jasných, oslňujúcich svetiel. V tejto fáze, ak sa podarí oživiť telo, vedomie sa ešte môže vrátiť. Vnútorné kanály sú tri. Jeden vchádza z temena hlavy a končí pod pupkom, druhý a tretí sa vetvia z bodu pod pupkom a idú hore pravou a ľavou stranou tela. Prechádzajú za očami a spájajú sa uprostred čela.

Zostupuje biela kvapka - šíra obloha je ožiarená mesačným svitom. Uprostred čela sídli biela životná sila, nazývaná biela kvapka alebo bindu. Biela kvapka sem bola vsadená pri počatí z otcovej spermie. Kvapka sa začína pohybovať smerom dole k srdcu, pričom celý vesmír nadobudne farby žiarivo jasnej farby mesačného svitu. Myseľ je v nesmierne blaženom stave, dokonale kľudná, číra a priezračná. Vytrácajú sa akékoľvek sklony k zlosti a nenávisti, nie je možné ich teraz zažívať. Je to jeden z najlepších okamžikov na prebudenie, pretože jej stojíme tvárou v tvár. Svetlo, ktoré v tú chvíľu vnímame je naša prebudená myseľ. Ak si dokážeme spomenúť a rozpoznať, čo svetlo naozaj je, máme príležitosť rozplynúť sa vo svojej prebudenej podstate. Biele bindu zostupuje k srdcu, čo trvá na stavu vedomia umierajúceho. Ľudia, ktorí prežili kľudný a vyrovnaný život a neznečistili si svoje vnútorné systémy, môžu prítomnosť tohto svetla prežívať dlhšie, 5-7 minút. Problémom je, že väčšina ľudí považuje svetlo za božskú bytosť prichádzajúcu odinakadiaľ a nerozpoznajú toto svetlo ako vlastnú prebudenú podstatu. Keď biele svetlo nerozpoznáme a proces pokračuje ďalej.

Stúpa červená kvapka - žiarivá, slnku podobná červeň. Stúpa červená životná sila z oblasti pod pupkom, ktorá vznikla z v okamžiku počatia z matkinho vajíčka, červené bindu. Svet sa rozžiari slnku podobnou červeňou, čo prináša do nekonečnej blaženosti priezračného, žiarivého stavu mysle, v ktorom sa strácajú akékoľvek zvykové sklony k žiadostivosti a chtíču. Tu sa opäť môžeme rozpomenúť, že červené slnku podobné svetlo je naša vlastná prebudená myseľ, priblížiť sa jej a dosiahnuť prebudenie. Ak nie príde ďalšia fáza.

Kvapky sa stretávajú v srdci - obloha je zaliata jasne tmavým svetlom. Biela a červená kvapka sa stretávajú v srdci, vedomie ich obklopí a oblohu zaplní jasne tmavé svetlo. Je ťažké pochopiť ako temnota, môže byť žiarivým svetlom, no zažívame práve toto. Nastáva tretí stav blaženosti, sprevádzaný zánikom všetkej nevedomosti. Myseľ sa otvára svojej vrodenej múdrosti, schopnosti jasne chápať a rozumieť. Kľúčom je opäť rozpomenutie a rozpoznanie, že táto jasná temnota je našou prebudenou mysľou, môžeme do nej vstúpiť, splynúť s ňou a dosiahnuť tak prebudenia. Ak nie, prichádza ďalšia fáza.

Hlboké nevedomie - prichádza po zážitku svetiel a podobá sa štvrtej fázi spánku (celkom nevedomý stav - najhlbší spánok). Práve vtedy môžeme zazrieť jasné svetlo svojej prebudenej podstaty. Ak toho nie sme schopní, stále pokračujeme ďalej.

SKUTOČNÝ OKAMŽIK SMRTI
Popísané deje môžu trvať 20-30 minút po klinickej smrti. Dĺžka závisí na stavu vedomia umierajúceho. Skúsení jogíni môžu tento stav predĺžiť na niekoľko dní, počas ktorých je ich telo klinicky mŕtve, ale oblasť okolo srdca zostáva teplá. Vedomie zotrváva v tele v jasnom svetle, čo je najhlbšia úroveň meditácie. Pokiaľ žijeme, naše telo a myseľ sú prepojené. Neporušené spojenie medzi nimi udržuje tzv. kráľovská životná sila, životná energia, ktorá sa pohybuje medzi bielym bindu na temene hlavy a červeným bindu pod pupkom nášho tela. Táto sila sa umieraním rozpúšťa a obe sily sa stretajú v srdci. Myseľ sa vtedy oddeľuje od tela.

Čím ďalej postúpil proces umierania, o to viac nás ženú naše zvykové sklony (karmické nutkania). Píše sa, že naša posledná myšlienka je nesmierne dôležitá, pretože rozhoduje o tom, kam naše vedomie odíde. Vedomie môže opustiť telo viacerými otvormi a je dôležité kadiaľ odíde, pričom najoptimálnejšie je, ak opustí telo cez temeno hlavy. Zdá sa, že myseľ sa uberá poháňaná skutočným charakterom osobnosti, ktorá je často skrytá pod vonkajšou vrstvou našej osobnosti. Preto je dôležité čistiť tieto zvykové sklony už počas nášho života.

Po splynutí bieleho a červeného bindu v srdci väčšina ľudí upadne na 3 dni do nevedomia. Pričom s telom zomrelého by sa túto dobu nemalo hýbať. Každú noc pri zaspávaní upadáme do nevedomia a pri zomieraní nás to núti odplávať do tohto stavu. Ak počas života praktizujeme cvičenia bdelosti, môžeme tomuto stavu predísť. Druhým dôvodom sú veľké zmeny, ktoré sa dejú počas zomierania, ktoré môžu vytvárať chaos a nevedomie je naším útočiskom pred týmto zmätkom. Tretím dôvodom je, že pri každom rozpustení sa v tele uvoľňujú energie a my upadáme do nevedomia a tento proces sa opakuje. Keď je toho príliš, opäť sa odpojíme a upadáme do nevedomia. Ak sa počas života venujeme cvičeniu bdelosti, máme meditačný objekt, ktorému sa venujeme. Je preto dôležité rozvíjať svoju schopnosť byť pri vedomí za akýchkoľvek okolností, byť v prítomnosti, neuhýbať. Štvrtým dôvodom je strach, pretože myseľ ako taká sa rozpadá a všetko sa prudko mení. Všetko, čo nás viazalo k tomuto svetu sa rozpúšťa a mizne. Ak sme však vo svojom živote trénovali zameriavania mysle, môžeme dosiahnuť aj v tejto fáze prebudenie.
Prebudené vedomie plynie po smrti kľudne a bez úsilia, zbavené záťaže tela a živlov. Zatemnené vedomie je zahltené slepou hrôzou a zmätkom a nie je schopné rozoznať ani na okamžik, čo sa deje. Negatívne karmické sily vytvárajú pekelné obrazy a zážitky. Obidva prežitky však vychádzajú z toho istého bodu, z rozpustenia živlov.

Zuzana Mališová

Po rozpustení živlu vzduchu nasleduje klinická smrť. Tu opúšťame oblasť známu lekárskej vede. No podľa Tibetskej knihy mŕtvych v tele stále prebieha mnoho dejov. Práve preto by malo byť telo mŕtveho ponechané v kľude a v pokojnom prostredí. V tejto fáze začínajú ustupovať jemnejšie energie, čo trvá istú dobu. Hrubé fyzické živly už zmizli. Mozog nevykazuje žiadnu aktivitu, srdce netlčie, chýba obeh krvi, človek nedýcha. Je mŕtvy.

Rozpúšťanie vnútorných energií - v tejto fáze začínajú mocné zážitky svetiel. Umierajúci vstupuje do tzv. vnútorných kanálov, kde zažíva rozpúšťanie a zážitky veľmi jasných, oslňujúcich svetiel. V tejto fáze, ak sa podarí oživiť telo, vedomie sa ešte môže vrátiť. Vnútorné kanály sú tri. Jeden vchádza z temena hlavy a končí pod pupkom, druhý a tretí sa vetvia z bodu pod pupkom a idú hore pravou a ľavou stranou tela. Prechádzajú za očami a spájajú sa uprostred čela.

Zostupuje biela kvapka - šíra obloha je ožiarená mesačným svitom. Uprostred čela sídli biela životná sila, nazývaná biela kvapka alebo bindu. Biela kvapka sem bola vsadená pri počatí z otcovej spermie. Kvapka sa začína pohybovať smerom dole k srdcu, pričom celý vesmír nadobudne farby žiarivo jasnej farby mesačného svitu. Myseľ je v nesmierne blaženom stave, dokonale kľudná, číra a priezračná. Vytrácajú sa akékoľvek sklony k zlosti a nenávisti, nie je možné ich teraz zažívať. Je to jeden z najlepších okamžikov na prebudenie, pretože jej stojíme tvárou v tvár. Svetlo, ktoré v tú chvíľu vnímame je naša prebudená myseľ. Ak si dokážeme spomenúť a rozpoznať, čo svetlo naozaj je, máme príležitosť rozplynúť sa vo svojej prebudenej podstate. Biele bindu zostupuje k srdcu, čo trvá na stavu vedomia umierajúceho. Ľudia, ktorí prežili kľudný a vyrovnaný život a neznečistili si svoje vnútorné systémy, môžu prítomnosť tohto svetla prežívať dlhšie, 5-7 minút. Problémom je, že väčšina ľudí považuje svetlo za božskú bytosť prichádzajúcu odinakadiaľ a nerozpoznajú toto svetlo ako vlastnú prebudenú podstatu. Keď biele svetlo nerozpoznáme a proces pokračuje ďalej.

Stúpa červená kvapka - žiarivá, slnku podobná červeň. Stúpa červená životná sila z oblasti pod pupkom, ktorá vznikla z v okamžiku počatia z matkinho vajíčka, červené bindu. Svet sa rozžiari slnku podobnou červeňou, čo prináša do nekonečnej blaženosti priezračného, žiarivého stavu mysle, v ktorom sa strácajú akékoľvek zvykové sklony k žiadostivosti a chtíču. Tu sa opäť môžeme rozpomenúť, že červené slnku podobné svetlo je naša vlastná prebudená myseľ, priblížiť sa jej a dosiahnuť prebudenie. Ak nie príde ďalšia fáza.

Kvapky sa stretávajú v srdci - obloha je zaliata jasne tmavým svetlom. Biela a červená kvapka sa stretávajú v srdci, vedomie ich obklopí a oblohu zaplní jasne tmavé svetlo. Je ťažké pochopiť ako temnota, môže byť žiarivým svetlom, no zažívame práve toto. Nastáva tretí stav blaženosti, sprevádzaný zánikom všetkej nevedomosti. Myseľ sa otvára svojej vrodenej múdrosti, schopnosti jasne chápať a rozumieť. Kľúčom je opäť rozpomenutie a rozpoznanie, že táto jasná temnota je našou prebudenou mysľou, môžeme do nej vstúpiť, splynúť s ňou a dosiahnuť tak prebudenia. Ak nie, prichádza ďalšia fáza.

Hlboké nevedomie - prichádza po zážitku svetiel a podobá sa štvrtej fázi spánku (celkom nevedomý stav - najhlbší spánok). Práve vtedy môžeme zazrieť jasné svetlo svojej prebudenej podstaty. Ak toho nie sme schopní, stále pokračujeme ďalej.

SKUTOČNÝ OKAMŽIK SMRTI
Popísané deje môžu trvať 20-30 minút po klinickej smrti. Dĺžka závisí na stavu vedomia umierajúceho. Skúsení jogíni môžu tento stav predĺžiť na niekoľko dní, počas ktorých je ich telo klinicky mŕtve, ale oblasť okolo srdca zostáva teplá. Vedomie zotrváva v tele v jasnom svetle, čo je najhlbšia úroveň meditácie. Pokiaľ žijeme, naše telo a myseľ sú prepojené. Neporušené spojenie medzi nimi udržuje tzv. kráľovská životná sila, životná energia, ktorá sa pohybuje medzi bielym bindu na temene hlavy a červeným bindu pod pupkom nášho tela. Táto sila sa umieraním rozpúšťa a obe sily sa stretajú v srdci. Myseľ sa vtedy oddeľuje od tela.

Čím ďalej postúpil proces umierania, o to viac nás ženú naše zvykové sklony (karmické nutkania). Píše sa, že naša posledná myšlienka je nesmierne dôležitá, pretože rozhoduje o tom, kam naše vedomie odíde. Vedomie môže opustiť telo viacerými otvormi a je dôležité kadiaľ odíde, pričom najoptimálnejšie je, ak opustí telo cez temeno hlavy. Zdá sa, že myseľ sa uberá poháňaná skutočným charakterom osobnosti, ktorá je často skrytá pod vonkajšou vrstvou našej osobnosti. Preto je dôležité čistiť tieto zvykové sklony už počas nášho života.

Po splynutí bieleho a červeného bindu v srdci väčšina ľudí upadne na 3 dni do nevedomia. Pričom s telom zomrelého by sa túto dobu nemalo hýbať. Každú noc pri zaspávaní upadáme do nevedomia a pri zomieraní nás to núti odplávať do tohto stavu. Ak počas života praktizujeme cvičenia bdelosti, môžeme tomuto stavu predísť. Druhým dôvodom sú veľké zmeny, ktoré sa dejú počas zomierania, ktoré môžu vytvárať chaos a nevedomie je naším útočiskom pred týmto zmätkom. Tretím dôvodom je, že pri každom rozpustení sa v tele uvoľňujú energie a my upadáme do nevedomia a tento proces sa opakuje. Keď je toho príliš, opäť sa odpojíme a upadáme do nevedomia. Ak sa počas života venujeme cvičeniu bdelosti, máme meditačný objekt, ktorému sa venujeme. Je preto dôležité rozvíjať svoju schopnosť byť pri vedomí za akýchkoľvek okolností, byť v prítomnosti, neuhýbať. Štvrtým dôvodom je strach, pretože myseľ ako taká sa rozpadá a všetko sa prudko mení. Všetko, čo nás viazalo k tomuto svetu sa rozpúšťa a mizne. Ak sme však vo svojom živote trénovali zameriavania mysle, môžeme dosiahnuť aj v tejto fáze prebudenie.
Prebudené vedomie plynie po smrti kľudne a bez úsilia, zbavené záťaže tela a živlov. Zatemnené vedomie je zahltené slepou hrôzou a zmätkom a nie je schopné rozoznať ani na okamžik, čo sa deje. Negatívne karmické sily vytvárajú pekelné obrazy a zážitky. Obidva prežitky však vychádzajú z toho istého bodu, z rozpustenia živlov.

Zuzana Mališová

Po rozpustení živlu vzduchu nasleduje klinická smrť. Tu opúšťame oblasť známu lekárskej vede. No podľa Tibetskej knihy mŕtvych v tele stále prebieha mnoho dejov. Práve preto by malo byť telo mŕtveho ponechané v kľude a v pokojnom prostredí. V tejto fáze začínajú ustupovať jemnejšie energie, čo trvá istú dobu. Hrubé fyzické živly už zmizli. Mozog nevykazuje žiadnu aktivitu, srdce netlčie, chýba obeh krvi, človek nedýcha. Je mŕtvy.

Rozpúšťanie vnútorných energií - v tejto fáze začínajú mocné zážitky svetiel. Umierajúci vstupuje do tzv. vnútorných kanálov, kde zažíva rozpúšťanie a zážitky veľmi jasných, oslňujúcich svetiel. V tejto fáze, ak sa podarí oživiť telo, vedomie sa ešte môže vrátiť. Vnútorné kanály sú tri. Jeden vchádza z temena hlavy a končí pod pupkom, druhý a tretí sa vetvia z bodu pod pupkom a idú hore pravou a ľavou stranou tela. Prechádzajú za očami a spájajú sa uprostred čela.

Zostupuje biela kvapka - šíra obloha je ožiarená mesačným svitom. Uprostred čela sídli biela životná sila, nazývaná biela kvapka alebo bindu. Biela kvapka sem bola vsadená pri počatí z otcovej spermie. Kvapka sa začína pohybovať smerom dole k srdcu, pričom celý vesmír nadobudne farby žiarivo jasnej farby mesačného svitu. Myseľ je v nesmierne blaženom stave, dokonale kľudná, číra a priezračná. Vytrácajú sa akékoľvek sklony k zlosti a nenávisti, nie je možné ich teraz zažívať. Je to jeden z najlepších okamžikov na prebudenie, pretože jej stojíme tvárou v tvár. Svetlo, ktoré v tú chvíľu vnímame je naša prebudená myseľ. Ak si dokážeme spomenúť a rozpoznať, čo svetlo naozaj je, máme príležitosť rozplynúť sa vo svojej prebudenej podstate. Biele bindu zostupuje k srdcu, čo trvá na stavu vedomia umierajúceho. Ľudia, ktorí prežili kľudný a vyrovnaný život a neznečistili si svoje vnútorné systémy, môžu prítomnosť tohto svetla prežívať dlhšie, 5-7 minút. Problémom je, že väčšina ľudí považuje svetlo za božskú bytosť prichádzajúcu odinakadiaľ a nerozpoznajú toto svetlo ako vlastnú prebudenú podstatu. Keď biele svetlo nerozpoznáme a proces pokračuje ďalej.

Stúpa červená kvapka - žiarivá, slnku podobná červeň. Stúpa červená životná sila z oblasti pod pupkom, ktorá vznikla z v okamžiku počatia z matkinho vajíčka, červené bindu. Svet sa rozžiari slnku podobnou červeňou, čo prináša do nekonečnej blaženosti priezračného, žiarivého stavu mysle, v ktorom sa strácajú akékoľvek zvykové sklony k žiadostivosti a chtíču. Tu sa opäť môžeme rozpomenúť, že červené slnku podobné svetlo je naša vlastná prebudená myseľ, priblížiť sa jej a dosiahnuť prebudenie. Ak nie príde ďalšia fáza.

Kvapky sa stretávajú v srdci - obloha je zaliata jasne tmavým svetlom. Biela a červená kvapka sa stretávajú v srdci, vedomie ich obklopí a oblohu zaplní jasne tmavé svetlo. Je ťažké pochopiť ako temnota, môže byť žiarivým svetlom, no zažívame práve toto. Nastáva tretí stav blaženosti, sprevádzaný zánikom všetkej nevedomosti. Myseľ sa otvára svojej vrodenej múdrosti, schopnosti jasne chápať a rozumieť. Kľúčom je opäť rozpomenutie a rozpoznanie, že táto jasná temnota je našou prebudenou mysľou, môžeme do nej vstúpiť, splynúť s ňou a dosiahnuť tak prebudenia. Ak nie, prichádza ďalšia fáza.

Hlboké nevedomie - prichádza po zážitku svetiel a podobá sa štvrtej fázi spánku (celkom nevedomý stav - najhlbší spánok). Práve vtedy môžeme zazrieť jasné svetlo svojej prebudenej podstaty. Ak toho nie sme schopní, stále pokračujeme ďalej.

SKUTOČNÝ OKAMŽIK SMRTI
Popísané deje môžu trvať 20-30 minút po klinickej smrti. Dĺžka závisí na stavu vedomia umierajúceho. Skúsení jogíni môžu tento stav predĺžiť na niekoľko dní, počas ktorých je ich telo klinicky mŕtve, ale oblasť okolo srdca zostáva teplá. Vedomie zotrváva v tele v jasnom svetle, čo je najhlbšia úroveň meditácie. Pokiaľ žijeme, naše telo a myseľ sú prepojené. Neporušené spojenie medzi nimi udržuje tzv. kráľovská životná sila, životná energia, ktorá sa pohybuje medzi bielym bindu na temene hlavy a červeným bindu pod pupkom nášho tela. Táto sila sa umieraním rozpúšťa a obe sily sa stretajú v srdci. Myseľ sa vtedy oddeľuje od tela.

Čím ďalej postúpil proces umierania, o to viac nás ženú naše zvykové sklony (karmické nutkania). Píše sa, že naša posledná myšlienka je nesmierne dôležitá, pretože rozhoduje o tom, kam naše vedomie odíde. Vedomie môže opustiť telo viacerými otvormi a je dôležité kadiaľ odíde, pričom najoptimálnejšie je, ak opustí telo cez temeno hlavy. Zdá sa, že myseľ sa uberá poháňaná skutočným charakterom osobnosti, ktorá je často skrytá pod vonkajšou vrstvou našej osobnosti. Preto je dôležité čistiť tieto zvykové sklony už počas nášho života.

Po splynutí bieleho a červeného bindu v srdci väčšina ľudí upadne na 3 dni do nevedomia. Pričom s telom zomrelého by sa túto dobu nemalo hýbať. Každú noc pri zaspávaní upadáme do nevedomia a pri zomieraní nás to núti odplávať do tohto stavu. Ak počas života praktizujeme cvičenia bdelosti, môžeme tomuto stavu predísť. Druhým dôvodom sú veľké zmeny, ktoré sa dejú počas zomierania, ktoré môžu vytvárať chaos a nevedomie je naším útočiskom pred týmto zmätkom. Tretím dôvodom je, že pri každom rozpustení sa v tele uvoľňujú energie a my upadáme do nevedomia a tento proces sa opakuje. Keď je toho príliš, opäť sa odpojíme a upadáme do nevedomia. Ak sa počas života venujeme cvičeniu bdelosti, máme meditačný objekt, ktorému sa venujeme. Je preto dôležité rozvíjať svoju schopnosť byť pri vedomí za akýchkoľvek okolností, byť v prítomnosti, neuhýbať. Štvrtým dôvodom je strach, pretože myseľ ako taká sa rozpadá a všetko sa prudko mení. Všetko, čo nás viazalo k tomuto svetu sa rozpúšťa a mizne. Ak sme však vo svojom živote trénovali zameriavania mysle, môžeme dosiahnuť aj v tejto fáze prebudenie.
Prebudené vedomie plynie po smrti kľudne a bez úsilia, zbavené záťaže tela a živlov. Zatemnené vedomie je zahltené slepou hrôzou a zmätkom a nie je schopné rozoznať ani na okamžik, čo sa deje. Negatívne karmické sily vytvárajú pekelné obrazy a zážitky. Obidva prežitky však vychádzajú z toho istého bodu, z rozpustenia živlov.

Zuzana Mališová

Po rozpustení živlu vzduchu nasleduje klinická smrť. Tu opúšťame oblasť známu lekárskej vede. No podľa Tibetskej knihy mŕtvych v tele stále prebieha mnoho dejov. Práve preto by malo byť telo mŕtveho ponechané v kľude a v pokojnom prostredí. V tejto fáze začínajú ustupovať jemnejšie energie, čo trvá istú dobu. Hrubé fyzické živly už zmizli. Mozog nevykazuje žiadnu aktivitu, srdce netlčie, chýba obeh krvi, človek nedýcha. Je mŕtvy.

Rozpúšťanie vnútorných energií - v tejto fáze začínajú mocné zážitky svetiel. Umierajúci vstupuje do tzv. vnútorných kanálov, kde zažíva rozpúšťanie a zážitky veľmi jasných, oslňujúcich svetiel. V tejto fáze, ak sa podarí oživiť telo, vedomie sa ešte môže vrátiť. Vnútorné kanály sú tri. Jeden vchádza z temena hlavy a končí pod pupkom, druhý a tretí sa vetvia z bodu pod pupkom a idú hore pravou a ľavou stranou tela. Prechádzajú za očami a spájajú sa uprostred čela.

Zostupuje biela kvapka - šíra obloha je ožiarená mesačným svitom. Uprostred čela sídli biela životná sila, nazývaná biela kvapka alebo bindu. Biela kvapka sem bola vsadená pri počatí z otcovej spermie. Kvapka sa začína pohybovať smerom dole k srdcu, pričom celý vesmír nadobudne farby žiarivo jasnej farby mesačného svitu. Myseľ je v nesmierne blaženom stave, dokonale kľudná, číra a priezračná. Vytrácajú sa akékoľvek sklony k zlosti a nenávisti, nie je možné ich teraz zažívať. Je to jeden z najlepších okamžikov na prebudenie, pretože jej stojíme tvárou v tvár. Svetlo, ktoré v tú chvíľu vnímame je naša prebudená myseľ. Ak si dokážeme spomenúť a rozpoznať, čo svetlo naozaj je, máme príležitosť rozplynúť sa vo svojej prebudenej podstate. Biele bindu zostupuje k srdcu, čo trvá na stavu vedomia umierajúceho. Ľudia, ktorí prežili kľudný a vyrovnaný život a neznečistili si svoje vnútorné systémy, môžu prítomnosť tohto svetla prežívať dlhšie, 5-7 minút. Problémom je, že väčšina ľudí považuje svetlo za božskú bytosť prichádzajúcu odinakadiaľ a nerozpoznajú toto svetlo ako vlastnú prebudenú podstatu. Keď biele svetlo nerozpoznáme a proces pokračuje ďalej.

Stúpa červená kvapka - žiarivá, slnku podobná červeň. Stúpa červená životná sila z oblasti pod pupkom, ktorá vznikla z v okamžiku počatia z matkinho vajíčka, červené bindu. Svet sa rozžiari slnku podobnou červeňou, čo prináša do nekonečnej blaženosti priezračného, žiarivého stavu mysle, v ktorom sa strácajú akékoľvek zvykové sklony k žiadostivosti a chtíču. Tu sa opäť môžeme rozpomenúť, že červené slnku podobné svetlo je naša vlastná prebudená myseľ, priblížiť sa jej a dosiahnuť prebudenie. Ak nie príde ďalšia fáza.

Kvapky sa stretávajú v srdci - obloha je zaliata jasne tmavým svetlom. Biela a červená kvapka sa stretávajú v srdci, vedomie ich obklopí a oblohu zaplní jasne tmavé svetlo. Je ťažké pochopiť ako temnota, môže byť žiarivým svetlom, no zažívame práve toto. Nastáva tretí stav blaženosti, sprevádzaný zánikom všetkej nevedomosti. Myseľ sa otvára svojej vrodenej múdrosti, schopnosti jasne chápať a rozumieť. Kľúčom je opäť rozpomenutie a rozpoznanie, že táto jasná temnota je našou prebudenou mysľou, môžeme do nej vstúpiť, splynúť s ňou a dosiahnuť tak prebudenia. Ak nie, prichádza ďalšia fáza.

Hlboké nevedomie - prichádza po zážitku svetiel a podobá sa štvrtej fázi spánku (celkom nevedomý stav - najhlbší spánok). Práve vtedy môžeme zazrieť jasné svetlo svojej prebudenej podstaty. Ak toho nie sme schopní, stále pokračujeme ďalej.

SKUTOČNÝ OKAMŽIK SMRTI
Popísané deje môžu trvať 20-30 minút po klinickej smrti. Dĺžka závisí na stavu vedomia umierajúceho. Skúsení jogíni môžu tento stav predĺžiť na niekoľko dní, počas ktorých je ich telo klinicky mŕtve, ale oblasť okolo srdca zostáva teplá. Vedomie zotrváva v tele v jasnom svetle, čo je najhlbšia úroveň meditácie. Pokiaľ žijeme, naše telo a myseľ sú prepojené. Neporušené spojenie medzi nimi udržuje tzv. kráľovská životná sila, životná energia, ktorá sa pohybuje medzi bielym bindu na temene hlavy a červeným bindu pod pupkom nášho tela. Táto sila sa umieraním rozpúšťa a obe sily sa stretajú v srdci. Myseľ sa vtedy oddeľuje od tela.

Čím ďalej postúpil proces umierania, o to viac nás ženú naše zvykové sklony (karmické nutkania). Píše sa, že naša posledná myšlienka je nesmierne dôležitá, pretože rozhoduje o tom, kam naše vedomie odíde. Vedomie môže opustiť telo viacerými otvormi a je dôležité kadiaľ odíde, pričom najoptimálnejšie je, ak opustí telo cez temeno hlavy. Zdá sa, že myseľ sa uberá poháňaná skutočným charakterom osobnosti, ktorá je často skrytá pod vonkajšou vrstvou našej osobnosti. Preto je dôležité čistiť tieto zvykové sklony už počas nášho života.

Po splynutí bieleho a červeného bindu v srdci väčšina ľudí upadne na 3 dni do nevedomia. Pričom s telom zomrelého by sa túto dobu nemalo hýbať. Každú noc pri zaspávaní upadáme do nevedomia a pri zomieraní nás to núti odplávať do tohto stavu. Ak počas života praktizujeme cvičenia bdelosti, môžeme tomuto stavu predísť. Druhým dôvodom sú veľké zmeny, ktoré sa dejú počas zomierania, ktoré môžu vytvárať chaos a nevedomie je naším útočiskom pred týmto zmätkom. Tretím dôvodom je, že pri každom rozpustení sa v tele uvoľňujú energie a my upadáme do nevedomia a tento proces sa opakuje. Keď je toho príliš, opäť sa odpojíme a upadáme do nevedomia. Ak sa počas života venujeme cvičeniu bdelosti, máme meditačný objekt, ktorému sa venujeme. Je preto dôležité rozvíjať svoju schopnosť byť pri vedomí za akýchkoľvek okolností, byť v prítomnosti, neuhýbať. Štvrtým dôvodom je strach, pretože myseľ ako taká sa rozpadá a všetko sa prudko mení. Všetko, čo nás viazalo k tomuto svetu sa rozpúšťa a mizne. Ak sme však vo svojom živote trénovali zameriavania mysle, môžeme dosiahnuť aj v tejto fáze prebudenie.
Prebudené vedomie plynie po smrti kľudne a bez úsilia, zbavené záťaže tela a živlov. Zatemnené vedomie je zahltené slepou hrôzou a zmätkom a nie je schopné rozoznať ani na okamžik, čo sa deje. Negatívne karmické sily vytvárajú pekelné obrazy a zážitky. Obidva prežitky však vychádzajú z toho istého bodu, z rozpustenia živlov.

Zuzana Mališová

Po rozpustení živlu vzduchu nasleduje klinická smrť. Tu opúšťame oblasť známu lekárskej vede. No podľa Tibetskej knihy mŕtvych v tele stále prebieha mnoho dejov. Práve preto by malo byť telo mŕtveho ponechané v kľude a v pokojnom prostredí. V tejto fáze začínajú ustupovať jemnejšie energie, čo trvá istú dobu. Hrubé fyzické živly už zmizli. Mozog nevykazuje žiadnu aktivitu, srdce netlčie, chýba obeh krvi, človek nedýcha. Je mŕtvy.

Rozpúšťanie vnútorných energií - v tejto fáze začínajú mocné zážitky svetiel. Umierajúci vstupuje do tzv. vnútorných kanálov, kde zažíva rozpúšťanie a zážitky veľmi jasných, oslňujúcich svetiel. V tejto fáze, ak sa podarí oživiť telo, vedomie sa ešte môže vrátiť. Vnútorné kanály sú tri. Jeden vchádza z temena hlavy a končí pod pupkom, druhý a tretí sa vetvia z bodu pod pupkom a idú hore pravou a ľavou stranou tela. Prechádzajú za očami a spájajú sa uprostred čela.

Zostupuje biela kvapka - šíra obloha je ožiarená mesačným svitom. Uprostred čela sídli biela životná sila, nazývaná biela kvapka alebo bindu. Biela kvapka sem bola vsadená pri počatí z otcovej spermie. Kvapka sa začína pohybovať smerom dole k srdcu, pričom celý vesmír nadobudne farby žiarivo jasnej farby mesačného svitu. Myseľ je v nesmierne blaženom stave, dokonale kľudná, číra a priezračná. Vytrácajú sa akékoľvek sklony k zlosti a nenávisti, nie je možné ich teraz zažívať. Je to jeden z najlepších okamžikov na prebudenie, pretože jej stojíme tvárou v tvár. Svetlo, ktoré v tú chvíľu vnímame je naša prebudená myseľ. Ak si dokážeme spomenúť a rozpoznať, čo svetlo naozaj je, máme príležitosť rozplynúť sa vo svojej prebudenej podstate. Biele bindu zostupuje k srdcu, čo trvá na stavu vedomia umierajúceho. Ľudia, ktorí prežili kľudný a vyrovnaný život a neznečistili si svoje vnútorné systémy, môžu prítomnosť tohto svetla prežívať dlhšie, 5-7 minút. Problémom je, že väčšina ľudí považuje svetlo za božskú bytosť prichádzajúcu odinakadiaľ a nerozpoznajú toto svetlo ako vlastnú prebudenú podstatu. Keď biele svetlo nerozpoznáme a proces pokračuje ďalej.

Stúpa červená kvapka - žiarivá, slnku podobná červeň. Stúpa červená životná sila z oblasti pod pupkom, ktorá vznikla z v okamžiku počatia z matkinho vajíčka, červené bindu. Svet sa rozžiari slnku podobnou červeňou, čo prináša do nekonečnej blaženosti priezračného, žiarivého stavu mysle, v ktorom sa strácajú akékoľvek zvykové sklony k žiadostivosti a chtíču. Tu sa opäť môžeme rozpomenúť, že červené slnku podobné svetlo je naša vlastná prebudená myseľ, priblížiť sa jej a dosiahnuť prebudenie. Ak nie príde ďalšia fáza.

Kvapky sa stretávajú v srdci - obloha je zaliata jasne tmavým svetlom. Biela a červená kvapka sa stretávajú v srdci, vedomie ich obklopí a oblohu zaplní jasne tmavé svetlo. Je ťažké pochopiť ako temnota, môže byť žiarivým svetlom, no zažívame práve toto. Nastáva tretí stav blaženosti, sprevádzaný zánikom všetkej nevedomosti. Myseľ sa otvára svojej vrodenej múdrosti, schopnosti jasne chápať a rozumieť. Kľúčom je opäť rozpomenutie a rozpoznanie, že táto jasná temnota je našou prebudenou mysľou, môžeme do nej vstúpiť, splynúť s ňou a dosiahnuť tak prebudenia. Ak nie, prichádza ďalšia fáza.

Hlboké nevedomie - prichádza po zážitku svetiel a podobá sa štvrtej fázi spánku (celkom nevedomý stav - najhlbší spánok). Práve vtedy môžeme zazrieť jasné svetlo svojej prebudenej podstaty. Ak toho nie sme schopní, stále pokračujeme ďalej.

SKUTOČNÝ OKAMŽIK SMRTI
Popísané deje môžu trvať 20-30 minút po klinickej smrti. Dĺžka závisí na stavu vedomia umierajúceho. Skúsení jogíni môžu tento stav predĺžiť na niekoľko dní, počas ktorých je ich telo klinicky mŕtve, ale oblasť okolo srdca zostáva teplá. Vedomie zotrváva v tele v jasnom svetle, čo je najhlbšia úroveň meditácie. Pokiaľ žijeme, naše telo a myseľ sú prepojené. Neporušené spojenie medzi nimi udržuje tzv. kráľovská životná sila, životná energia, ktorá sa pohybuje medzi bielym bindu na temene hlavy a červeným bindu pod pupkom nášho tela. Táto sila sa umieraním rozpúšťa a obe sily sa stretajú v srdci. Myseľ sa vtedy oddeľuje od tela.

Čím ďalej postúpil proces umierania, o to viac nás ženú naše zvykové sklony (karmické nutkania). Píše sa, že naša posledná myšlienka je nesmierne dôležitá, pretože rozhoduje o tom, kam naše vedomie odíde. Vedomie môže opustiť telo viacerými otvormi a je dôležité kadiaľ odíde, pričom najoptimálnejšie je, ak opustí telo cez temeno hlavy. Zdá sa, že myseľ sa uberá poháňaná skutočným charakterom osobnosti, ktorá je často skrytá pod vonkajšou vrstvou našej osobnosti. Preto je dôležité čistiť tieto zvykové sklony už počas nášho života.

Po splynutí bieleho a červeného bindu v srdci väčšina ľudí upadne na 3 dni do nevedomia. Pričom s telom zomrelého by sa túto dobu nemalo hýbať. Každú noc pri zaspávaní upadáme do nevedomia a pri zomieraní nás to núti odplávať do tohto stavu. Ak počas života praktizujeme cvičenia bdelosti, môžeme tomuto stavu predísť. Druhým dôvodom sú veľké zmeny, ktoré sa dejú počas zomierania, ktoré môžu vytvárať chaos a nevedomie je naším útočiskom pred týmto zmätkom. Tretím dôvodom je, že pri každom rozpustení sa v tele uvoľňujú energie a my upadáme do nevedomia a tento proces sa opakuje. Keď je toho príliš, opäť sa odpojíme a upadáme do nevedomia. Ak sa počas života venujeme cvičeniu bdelosti, máme meditačný objekt, ktorému sa venujeme. Je preto dôležité rozvíjať svoju schopnosť byť pri vedomí za akýchkoľvek okolností, byť v prítomnosti, neuhýbať. Štvrtým dôvodom je strach, pretože myseľ ako taká sa rozpadá a všetko sa prudko mení. Všetko, čo nás viazalo k tomuto svetu sa rozpúšťa a mizne. Ak sme však vo svojom živote trénovali zameriavania mysle, môžeme dosiahnuť aj v tejto fáze prebudenie.
Prebudené vedomie plynie po smrti kľudne a bez úsilia, zbavené záťaže tela a živlov. Zatemnené vedomie je zahltené slepou hrôzou a zmätkom a nie je schopné rozoznať ani na okamžik, čo sa deje. Negatívne karmické sily vytvárajú pekelné obrazy a zážitky. Obidva prežitky však vychádzajú z toho istého bodu, z rozpustenia živlov.

Zuzana Mališová

Po rozpustení živlu vzduchu nasleduje klinická smrť. Tu opúšťame oblasť známu lekárskej vede. No podľa Tibetskej knihy mŕtvych v tele stále prebieha mnoho dejov. Práve preto by malo byť telo mŕtveho ponechané v kľude a v pokojnom prostredí. V tejto fáze začínajú ustupovať jemnejšie energie, čo trvá istú dobu. Hrubé fyzické živly už zmizli. Mozog nevykazuje žiadnu aktivitu, srdce netlčie, chýba obeh krvi, človek nedýcha. Je mŕtvy.

Rozpúšťanie vnútorných energií - v tejto fáze začínajú mocné zážitky svetiel. Umierajúci vstupuje do tzv. vnútorných kanálov, kde zažíva rozpúšťanie a zážitky veľmi jasných, oslňujúcich svetiel. V tejto fáze, ak sa podarí oživiť telo, vedomie sa ešte môže vrátiť. Vnútorné kanály sú tri. Jeden vchádza z temena hlavy a končí pod pupkom, druhý a tretí sa vetvia z bodu pod pupkom a idú hore pravou a ľavou stranou tela. Prechádzajú za očami a spájajú sa uprostred čela.

Zostupuje biela kvapka - šíra obloha je ožiarená mesačným svitom. Uprostred čela sídli biela životná sila, nazývaná biela kvapka alebo bindu. Biela kvapka sem bola vsadená pri počatí z otcovej spermie. Kvapka sa začína pohybovať smerom dole k srdcu, pričom celý vesmír nadobudne farby žiarivo jasnej farby mesačného svitu. Myseľ je v nesmierne blaženom stave, dokonale kľudná, číra a priezračná. Vytrácajú sa akékoľvek sklony k zlosti a nenávisti, nie je možné ich teraz zažívať. Je to jeden z najlepších okamžikov na prebudenie, pretože jej stojíme tvárou v tvár. Svetlo, ktoré v tú chvíľu vnímame je naša prebudená myseľ. Ak si dokážeme spomenúť a rozpoznať, čo svetlo naozaj je, máme príležitosť rozplynúť sa vo svojej prebudenej podstate. Biele bindu zostupuje k srdcu, čo trvá na stavu vedomia umierajúceho. Ľudia, ktorí prežili kľudný a vyrovnaný život a neznečistili si svoje vnútorné systémy, môžu prítomnosť tohto svetla prežívať dlhšie, 5-7 minút. Problémom je, že väčšina ľudí považuje svetlo za božskú bytosť prichádzajúcu odinakadiaľ a nerozpoznajú toto svetlo ako vlastnú prebudenú podstatu. Keď biele svetlo nerozpoznáme a proces pokračuje ďalej.

Stúpa červená kvapka - žiarivá, slnku podobná červeň. Stúpa červená životná sila z oblasti pod pupkom, ktorá vznikla z v okamžiku počatia z matkinho vajíčka, červené bindu. Svet sa rozžiari slnku podobnou červeňou, čo prináša do nekonečnej blaženosti priezračného, žiarivého stavu mysle, v ktorom sa strácajú akékoľvek zvykové sklony k žiadostivosti a chtíču. Tu sa opäť môžeme rozpomenúť, že červené slnku podobné svetlo je naša vlastná prebudená myseľ, priblížiť sa jej a dosiahnuť prebudenie. Ak nie príde ďalšia fáza.

Kvapky sa stretávajú v srdci - obloha je zaliata jasne tmavým svetlom. Biela a červená kvapka sa stretávajú v srdci, vedomie ich obklopí a oblohu zaplní jasne tmavé svetlo. Je ťažké pochopiť ako temnota, môže byť žiarivým svetlom, no zažívame práve toto. Nastáva tretí stav blaženosti, sprevádzaný zánikom všetkej nevedomosti. Myseľ sa otvára svojej vrodenej múdrosti, schopnosti jasne chápať a rozumieť. Kľúčom je opäť rozpomenutie a rozpoznanie, že táto jasná temnota je našou prebudenou mysľou, môžeme do nej vstúpiť, splynúť s ňou a dosiahnuť tak prebudenia. Ak nie, prichádza ďalšia fáza.

Hlboké nevedomie - prichádza po zážitku svetiel a podobá sa štvrtej fázi spánku (celkom nevedomý stav - najhlbší spánok). Práve vtedy môžeme zazrieť jasné svetlo svojej prebudenej podstaty. Ak toho nie sme schopní, stále pokračujeme ďalej.

SKUTOČNÝ OKAMŽIK SMRTI
Popísané deje môžu trvať 20-30 minút po klinickej smrti. Dĺžka závisí na stavu vedomia umierajúceho. Skúsení jogíni môžu tento stav predĺžiť na niekoľko dní, počas ktorých je ich telo klinicky mŕtve, ale oblasť okolo srdca zostáva teplá. Vedomie zotrváva v tele v jasnom svetle, čo je najhlbšia úroveň meditácie. Pokiaľ žijeme, naše telo a myseľ sú prepojené. Neporušené spojenie medzi nimi udržuje tzv. kráľovská životná sila, životná energia, ktorá sa pohybuje medzi bielym bindu na temene hlavy a červeným bindu pod pupkom nášho tela. Táto sila sa umieraním rozpúšťa a obe sily sa stretajú v srdci. Myseľ sa vtedy oddeľuje od tela.

Čím ďalej postúpil proces umierania, o to viac nás ženú naše zvykové sklony (karmické nutkania). Píše sa, že naša posledná myšlienka je nesmierne dôležitá, pretože rozhoduje o tom, kam naše vedomie odíde. Vedomie môže opustiť telo viacerými otvormi a je dôležité kadiaľ odíde, pričom najoptimálnejšie je, ak opustí telo cez temeno hlavy. Zdá sa, že myseľ sa uberá poháňaná skutočným charakterom osobnosti, ktorá je často skrytá pod vonkajšou vrstvou našej osobnosti. Preto je dôležité čistiť tieto zvykové sklony už počas nášho života.

Po splynutí bieleho a červeného bindu v srdci väčšina ľudí upadne na 3 dni do nevedomia. Pričom s telom zomrelého by sa túto dobu nemalo hýbať. Každú noc pri zaspávaní upadáme do nevedomia a pri zomieraní nás to núti odplávať do tohto stavu. Ak počas života praktizujeme cvičenia bdelosti, môžeme tomuto stavu predísť. Druhým dôvodom sú veľké zmeny, ktoré sa dejú počas zomierania, ktoré môžu vytvárať chaos a nevedomie je naším útočiskom pred týmto zmätkom. Tretím dôvodom je, že pri každom rozpustení sa v tele uvoľňujú energie a my upadáme do nevedomia a tento proces sa opakuje. Keď je toho príliš, opäť sa odpojíme a upadáme do nevedomia. Ak sa počas života venujeme cvičeniu bdelosti, máme meditačný objekt, ktorému sa venujeme. Je preto dôležité rozvíjať svoju schopnosť byť pri vedomí za akýchkoľvek okolností, byť v prítomnosti, neuhýbať. Štvrtým dôvodom je strach, pretože myseľ ako taká sa rozpadá a všetko sa prudko mení. Všetko, čo nás viazalo k tomuto svetu sa rozpúšťa a mizne. Ak sme však vo svojom živote trénovali zameriavania mysle, môžeme dosiahnuť aj v tejto fáze prebudenie.
Prebudené vedomie plynie po smrti kľudne a bez úsilia, zbavené záťaže tela a živlov. Zatemnené vedomie je zahltené slepou hrôzou a zmätkom a nie je schopné rozoznať ani na okamžik, čo sa deje. Negatívne karmické sily vytvárajú pekelné obrazy a zážitky. Obidva prežitky však vychádzajú z toho istého bodu, z rozpustenia živlov.

Zuzana Mališová