Potreby a zámer - tretie stíšenie sa

06.10.2019

Je čas kedy sme v kole roka v zmysle realizácie svojho zámeru naplno zožali to, čo sme zasiali. Môžeme precítiť plnosť, hojnosť toho, čo nám rok priniesol a byť naplno spokojní s úrodou nášho Zámeru. Alebo aj nie... a o tomto celom sa dnes budeme spolu baviť trošku viac. Nech je pre Vás tento článok inšpiráciou na Vašej ďalšej ceste dobrodružstvom zvaným ŽIVOT.

Keď sa náš zámer naplnil (a naplnil sa aj vtedy, keď sa nám to nepáči) je trošku čas na bilancovanie vlastných omylov, chýb, no hlavne je to priestor na prejavenie Vďačnosti. Vďačnosti za to, čo nás stretlo, čo všetko sme preskákali. Je čas na ocenenie, ako sme fyzicky, či duchovne dorástli. Kvalita nášho "ďakujem" vyjadruje nás, našu skutočnú hĺbku. Ďakujem má obrovskú moc a je dôležité aj to, či je to "ďakujem, áno" alebo "ďakujem, nie". Akt vzdania vďaky otvára naše prepojenie s koreňmi a Matkou Zemou, vďačíme im za možnosť SEBA realizácie v hmote. Často sa ma ľudia pýtajú "Ako sa mám poďakovať?" Krátka odpoveď je otázkou: "Ako cítite, že to túžite spraviť?" Pre niekoho je aktom vďaky zapáliť sviečku, pre iného kúpiť darček tým, ktorým sme vďační, či odmeniť sám seba niečím hmotným. Mojím každomesačným obdobím vzdania vďačnosti je spln. Veľmi často robím vtedy ženský/zmiešaný kruh, na ktorom miešame vydymovadlo. A veľmi často robíme kvetinovú Mandalku Vďačnosti. Čokoľvek (kvetinové listy, kvietky, semiačka,kôru, živicu,...) položíme s tým, že poďakujeme. Náš hlas, naša vibrácia precítenia slovíčka "ďakujem" určuje hĺbku tohto ďakovného obradu. Tam môžem cítiť a vidieť mieru, do akej ľudia vnímajú seba. Mám však aj každodenný rituál s deťmi a sama so sebou. Mám ďakovný kamienok, a každý večer sa poďakujem nahlas, držiac kamienok v ruke. Potom poďakujem môjmu telu za celý deň a svoje ruky položím na lono a spojím sa s ním, a potom dám jednu na srdce a spojím sa so srdcom...Alebo položím obe svoje ruky na prsia a precítim vďačnosť za svoje telo. Možností je veľmi veľa. Nech Vás osloví inšpirácia a Váš duch ďakovného obradu, aký si potrebujete vytvoriť pre seba. Nech sa stane! Nebudem písať o tom, čo vďačnosť urobí s Vami, uvidíte sami.

A teraz trošku, čo v prípadoch, keď v mojej ceste niečo stojí a ja neviem dosiahnuť to, po čom túžim? Ľahko sa spýtať, no odpovede ležia opäť vo Vás samých. Trošku poodchýlim dvere do toho, čo sa deje, s čím chodia moji klienti a klientky ako "ukážka" toho, čo môžu (a nemusia) byť dôvody toho, že sa zámery neplnia.

TÚŽBA SRDCA
Ak to, čo si želáte, nie je túžbou Vášho srdca, nie je sily, ktorá by napĺňala Váš zámer. Moje srdce potrebuje cítiť, pre čo túži biť v hrudi. Nájsť to môžeme jedine v sebe. Keď to nie je túžba srdca a Váš zámer "mať toto a tamto" sa splní, necítite radosť, ale sklamanie a frustráciu... Čo horšie môže byť ako "mať všetko" a pritom nemať seba?

VYHÝBANIE SA
Jedým z dôvodov, ktoré ležia hlboko pod tým, čo robíme v našich životoch je, že sme zakúsili bolesť. Bolesť zo vzťahov, bolesť z rozchodov, bolesť fyzickú, či vnútornú psychickú bolesť z toho, ako veľmi sa nás dotkne posmešok, či ako veľmi bolí hanba,... A preto sme si vymysleli dokonalé spôsoby ako sa bolesti vyhnúť. Čo povedať? Múdru vetu z rozprávky Kung-fu panda. Majster Ugwei (múdra korytnačka s palicou) hovorí: "Často stretneme svoj osud na ceste, ktorou sa mu snažíme vyhnúť."
A čo z toho vyplýva pre nás? Že čím viac sa snažíme vyhnúť bolesti (a čomukoľvek/komukoľvek), tým viac stretávame to, čo nechceme. Rozmotať, uvidieť a uznať vlastný dokonalý spôsob vyhýbania sa môže byť veľmi prínosné a je to častá súčasť odblokov stresu, ktorými sprevádzam klientov.

LIPNUTIE
Tu uvediem príklad, ktorý ma fascinuje svojou pravdivosťou a prepojeniami. Nie sme sami, vždy sme súčasťou celku. Na odblok prišla mladá mamička dvoch detí, 3-ročného dievčatka a 9-mesačného chlapčeka. Mamička prišla s témou dať dcérku do škôlky bez pociťovania výčitiek, stresu, strachu a negatívnych reakcií dievčatka, ktoré sa veľmi bálo byť v škôlke. Verilo, že maminka po ňu nepríde do škôlky a preto tam nemôže zostať. Poviete si septembrová banalita. Naozaj???
Dôvodom, prečo sa jej toto dialo, bolo podľa svalového testu ľpenie, lipnutie, pripútanosť k niečomu/niekomu. Svalový test nám ukazuje pravdu našej bunkovej pamäte a človek NIKDY nerieši to, na čo ešte nie je pripravený. Mamička ostala vedome veľmi prekvapená, že asi lipne na deťoch a odpoveď jej svalov bola, že "nie". Vyzeralo to vtipne, lebo akosi nebolo jasné odkiaľ vlastne vietor fúka. Tak sme tento fenomén "lipnutie" a túto žienku postavili do priestoru. Lipnutie sa nalepilo na hmotné statky a mamička bola otočená mimo život a všímala si len krásne obrazy na stenách, posudzovala, hodnotila kvalitu výzdoby... Súčasťou konštelácie bol jej synček, ktorý bol s nami v priestore, nespokojne a žiadostivo mrnkal a mamka ho nevnímala. A vnímala vôbec seba? Svoje vnútro? Pocity? Lipnutie reprezentovalo strateného člena rodiny, mamičku mamky, ktorú stratila keď bola vo veku svojej dcérky. Žena sa pochopila a precítila dôvod, lebo "jej mamka už po ňu do škôlky nikdy neprišla". Čo viac dodať? Dcérka iba robila mamke zrkadlo a po konštelácii zvladli zvyknutie si na škôlku za prvý týždeň. Dlho som si uvedomovala, ako veľmi si chceme niekoho nechať tu s nami. Chýba nám to, čo sme nestihli. Nedokončili. Neužili si, kým tu ten človek bol. Nepovedali. Neurobili. Nezavolali. Neusmiali sa. Až sme to raz definitívne nestihli...
A ako náhradu si vyberieme lipnutie na hmotných statkoch, ktoré potom hromadíme a necítime spokojnosť. A čím viac hmoty máme, o to menšia je naša vnútorná spokojnosť. Lipnutie na našom egu, jeho múdrych rečiach, ktoré nás však dosť často odklonia od potrieb našej duše. Od potreby uzavrieť kruh, dokončiť pohyb k tým, ktorých milujeme. Lipnutie na tých, čo tú nie sú. Ich "glorifikácia" ako nazvala klientka svoje spomienky na mamku. A pritom sa vlastne iba potrebovala pritúliť...Je nesmierne dôležité si to dovoliť urobiť, či už s vankúšom, macom alebo so zástupcom zomrelej osoby. Sprievodcovia rodinnými konšteláciami, niektoré kňažky a skúsení terapeuti Vám v tom dokážu pomôcť.
Téma si však pýtala poriešiť ešte druhé dieťaťko, 9-mesačného chlapčeka. Tento chlapček chodil na odbloky príležitostne s maminkou už keď bol v brušku a doslova pomáhal maminke prejsť cez tehotenstvo vedome. Je nesmierne ukecaný (telepaticky aj fyzicky) a šíri okolo seba nekonečné šťastie. Kuknete mu do očiek a ten moment je jasné, kto z nás dvoch vie viac! Keď takéto detičky prinesú tému, ktorá ich trápi, maminky doslova "chodia za bruchom" ako tehotné alebo pociťujú strašný nepokoj, kým sa neuvedomia a neudeje sa náprava. A tak sme sa s mamičkou videli o týždeň znovu. Nepokoj duše niekedy zhrýza naše vnútro, kým duša nerobí to, čo je jej úlohou...V tejto konštelácii stála žena za seba a lipnutie bolo pre zmenu pripútanosťou k duchovnu. Žena pred ním utekala so slovami "Toto nezvládnem". Videla som zrazu obraz detského chodítka, ako sa malé bábätko snaží niekam dostať a nemôže a cíti nekonečný hnev na matku, ktorá nerozumie. Ihneď sme to s klientkou komunikovali. Porozprávala mi, ako vypadla z chodítka. Jeden zo spôsobov ako sa dostať von a naučiť sa modelu komunikácie sama so sebou že "toto nezvládnem". Krásne prešla cez telesné spomienky detskej traumy, zvedomila, uznala bolesť, hnev... Vedieť čo nechceme je samo o sebe darom. No vedieť čo chceme a ako to chceme_ koľko pokusov a zámerov sme museli spraviť, aby cesta cez prah dverí v chodítku, či bez chodítka prebehla bez vypadnutia a dostali sme sa k tomu, čo chceme? Koľko nepochopenia sme museli prežiť? A pritom sme ako deti vedeli, čo chceme, len nám tí dospelí vôbec nerozumeli? Žena si znovu prežila hnev na mamku, že ju ako malé bábätko nechápala. Šla do zvláštneho zvuku, ktorý pomáhal emóciu vyplaviť z tela, uvoľniť do jej úplneho ukončenia. Až keď hnev pomynie, môžeme si predstaviť, čo znamená ochota uvedomiť si a ochota konať.
Potrebovali sme teda ešte kúsok do mozaiky - vedieť, koho toto lipnutie na duchovne predstavuje. Nuž malého synčeka. Pretože on je ten múdry a ešte nerozpráva a mama nechápe (ako kedysi jej mama). Maminka sa pred ním zmenšovala a malý synček bol z toho nešťastný. Tak veľmi potreboval nebyť pre mamu reprezentant "duchovnej múdrosti" ale len malý synček, ktorý potrebuje Lásku. Stála som za neho a tiekli mi slzy potokom. Došlo mi ako veľmi potrebujú byť malé deti milované a ľúbené a cítiť tú plnosť vzťahu matka - dieťa. Nie kvôli ich duchovnu. Kvôli nim samotným. Keď mama uteká pred sebou samou, vlastnými nespracovanými a neprejavenými emóciami, nie je tam prítomná. Vytvoriť vzťah s neprítomnou bytosťou nie je možné. Keď si vzťahy užijeme, nemusíme potom vytvárať lipnutie a nezdravú pripútanosť a slepú lásku. Môžeme. Môžeme byť svojou pravdou a tým najlepším, čo je v nás. No ľahko povedať a kto to vie takto rýchlo urobiť, nech sa mi ozve :)) rada sa podučím.

A pre tých, ktorí vedia, že tu bude nejaký olejček na podporu procesov, ktoré nám toto obdobie roka prináša, tak áno. Vybrala som Inner Child - Vnútorné dieťa. Krásny zmesový olejček. Všetky vyššie spomínané spôsoby ako si nedopriať splnenie svojich zámerov a snov súvisia s tým "Ako žiť pravdivo seba". Je jedna časť mňa, ktorá to bezpečne vie a tou je práve moje vnútorné dieťa. Tak si dovoľujem predpokladať, že to bude vedieť aj to Vaše vnútorné dieťa. Vnútorné dieťa je však často tou najzranenejšou časťou nás. Jeho témou nie je, že by nebolo autentické. Ono je autentické až moc, len občas z miesta svojho zranenia. A s tým je spojené to, že si toto zranenie treba zvedomiť, vyliečiť a nechať sa dorásť. Olejček je možné difúzovať, 3 x denne jednu hodinku. Môžete ho pridať aj do kúpeľa a porozprávať sa so svojím vnútorným dieťaťom. Určite Vám prezradí o čom sníva. Skontrolujte si prosím zloženie olejčeka dôsledne na webe výrobcu a ak nie ste na žiadnu jeho zložku alergický, odporúčam krásne spojenie sa s ním. Cez kožu. Môžete ho natrieť na srdcovú čakru a predýchať. Ja sa s ním spájam trošku osobnejšie a to takto: (Toto je na vlastnú zodpovednosť) Kvapnete jednu kvapku na koniec palca ruky, ktorou nepíšete a cmúľate si palec. Viem, že to znie uletene, olej je nechutný, no sami uvidíte ako sa budete cítiť a čo (a čo všetko) budete vnímať.

Prajem veľa síl na toto obdobie kolo roka. Je to príprava na obdobie Moreny, ktorá svojou pravdivosťou preniká až do morku kostí. S Láskou a Úctou, Zuzana Mališová