Potreby a zámer - druhé stíšenie sa

13.09.2019

Toto obdobie v kole roka nám už celkom jasne naznačuje, kde sme v tom, čo sme na začiatku roku zasadili ako semiačko. Už vidíme, čo vyklíčilo a je čas presádzať, polievať, venovať láskyplnú energiu, postarať sa o to, čo chceme, aby prežilo a zosilnelo v našich životoch. A na druhej strane je nesmierne dôležité aj to, nechať odísť, prepustiť to, čo nie je naša šálka kávy. Aké vzťahy nechceme ďalej budovať, ktoré projekty sú málo životaschopné alebo prepustiť veci, ktoré nás už nenapĺňajú a nie sme v nich šťastní? Pocity sa zintenzívňujú a to ako sme si to nastavili na začiatku v zmysle pravdivosti voči sebe samím sa teraz ukazuje naplno. A tak sa niektorí cítia úžasne a idú na vlne plynutia a tí, čo nepochopili svoju lekciu a zostali v odpore voči tomu, čo je (čo nám klíči zo zeme) sa necítia dobre. Odpor prináša to, že negatívne pocity sa stupňujú a pocity strachu, hnevu, ilúzie, závisti hrajú u mnohých hlavné husle. Je však aj iný spôsob ako vyriešiť vlastný vzdor voči tomu, čo je. A to je byť s tým, uvedomovať si, kde som. Nie je moc potrebné skúmať, prečo sme sa do tohto bodu dostali. Otázka "prečo" neuzemňuje. Je len potrebné pozrieť sa pravde do očí a vidieť ako to je? Kde teraz stojím? Ako chcete aby Vás taxík odviezol na letisko, keď neviete, na ktorej ulici teraz stojíte? Viem, že je to smiešne, no mnoho ľudí to má presne takto. A nezájdu si pozrieť sa na roh ulice, aký má názov... Preto je omnoho dôležitejšia prvá otázka "Kde som?". Úprimné priznanie si kde som, zvyčajne otvorí nielen úprimnú komunikáciu so sebou, ale aj komunikáciu s druhými. Komunikácia so sebou je veľmi dôležitá. V poslednej dobe mám pár tehotných klientiek, ktoré sú veľmi citlivé na cudzie energie, vône a zápachy a opakovane ma to s nimi vracia ku náprave aury a ku korekčným cvičeniam na jej posilnenie. Aura je energetický ochranný obal, ktorý však nie je mylne chápaná škrupinka vytvorená silou zvonku. Najväčšou ochranou je totiž byť vo svojej sile a vyžarovať svoju energiu z dnu von. Byť rozhodná v tom, čomu hovorím "áno" a čomu hovorím "nie". A byť schopná prijať svoje áno aj svoje nie, aj keď svoje stanovisko mám povedať milovanému človeku. Zvyčajne to nie je o odmietnutí a nemilovaní človeka, ale o tom, že voči nejakej konkrétnej veci máme "nie". Napríklad:
"Milá sestra, milujem ťa, vážim si ťa, no nebudem bývať teraz v Tvojom byte, pretože potrebujem bývať sama."
"Milý muž, milujem Ťa, no potrebujem, aby si teraz nepoužíval vodu po holení, lebo mi je z toho zle".
"Mamička, milujem Ťa, ale nebudem ťa sprevádzať pri nakupovaní v nákupnom centre, pretože je tam na mňa príliš veľa energií a vôní."
Takže cesta pre tieto ženy a nielen ich vedie cez prijatie toho ako to mám naozaj. Len v tom môžeme spevnieť a byť samé sebou. A keď som sama sebou, tak nepotrebujem rôzne druhy ochranných energií zvonku, lebo moje vnútro ma ochráni dostatočne. No množstvo žien používa ochranné esencie, vône, kamene, vodičky, červené šnúrky... A súčasné dianie v poli energií nás ako ľudstvo opakovane vracia k tomu, aby sme boli sami za seba a rešpektovali svoje vnútro. Tie bábätká, ktoré teraz skočili mamám do bruška, ako to hovorili moje deti, často prišli žene pomôcť práve s touto otázkou - kde som a kto som a ako to teraz cítim? Zvyčajne pomáha nepočúvať všetky dobre mienené rady, ktorými Vám ostatní chcú pomôcť. Je čas počúvať seba. A tehuľky - počúvať, čo hovorí dieťa vo Vašom brušku. Keď prijímam ako to v tejto situácii mám a keď sa za to postavím a odkomunikujem to z miesta svojej sily a nie svojho zranenia, len vtedy som sama sebou.
Niekedy však hovoríme z miesta svojho zranenia a tak dobre si ho chránime, že samé uveríme tomu, že to, čo hovoríme je pravda. Asi budem konkrétnejšia. Mojím zranením vnútorného dieťaťa bolo, že keď sa blížila veľká bolesť alebo veľký pôžitok, tak som si zážitok nedovolila prežiť naplno v tele. Vždy som z neho tak trošku ubzikla a dlhé roky som sa musela venovať uzemňovacím cvičeniam a zvedomovaniu si svojich telesných pocitov. Týkalo sa to najmä emócií, ktoré som potláčala a únavy, ktorú som nevnímala. Jedným zo spôsobov ako som sa vyhýbala cítiť seba, bolo cítiť všetko, ako sa cítia druhí. Je to jedna z mojich veľkých výhod pri práci s klientami 😊 Keďže som to používala od dieťaťa ako najväčšiu samozrejmosť, myslela som si, že to tak majú aj druhí, no nemali. A tak som nechápala, že mi nikto nerozumie...A čo je horšie, ešte sa o mňa aj nezaujímali! A všetci títo "oni" mi iba zrkadlili, že mám pozornosť najskôr venovať sama sebe, byť v tele, vedieť, čo potrebujem a postarať sa o to. Samozrejme, že som si "vymyslela" efektívne techniky ako si pozornosť vypýtať - jednou z nich boli opakujúce sa detské choroby. No len som si vytvorila škodlivé návyky ako sa správať sama k sebe. A potom som mala veľmi veľa práce to naprávať. A viem, že je mnoho žien, ktorých príbehy sú podobné... Našťastie je niekoľko techník ako sa so zranením vnútorného dieťaťa dá pracovať. Jednou je starotibetská technika Chöd, čo je technika kŕmenia démona. Jej prínosom je, že uvidíme svoje zranenie ako démona a postaráme sa o neho, až sa premení na nášho spojenca. Množstvo obrazov pri tejto technike má pre nás veľkú výpovednú hodnotu o nás samotných. Je to veľmi láskyplný, súcitný a bezpečný spôsob. (Viac v knihe Tsulrim Allione - Pečuj o své démony) Druhou technikou, s ktorou pracujem je technika verného strážcu, čo je ľahšie pochopiteľná obdoba prvej techniky, zrozumiteľnejšia hlavne pre západný svet. Verný strážca stráži naše zranenie tým, že má naučené perfektné techniky ako nás chrániť (v mojom prípade ma vždy zobral do sveta fantázie a snov, aby som nevnímala bolesť z pobytu na Zemi) a tieto techniky používa stále, pretože nevie, že vojna už skončila, čo znamená, že Vy ste sa vedome rozhodli, že svoj model správania chcete zmeniť. A tak Vás stále núti opakovať to isté správanie z miesta Vášho zranenia. A často, hoci sa človek veľmi túži pohnúť, kým sa nepostará o vnútorného strážcu, zostáva v tých najvnútornejších momentoch stáť namiesto vytúženého pohybu. Je však spôsob ako sa dá so strážcom krásne pracovať. Ďalšou veľmi príjemnou a zábavnou možnosťou ako sa pozrieť na to, kde som na svojej duchovnej ceste je staroindická hra Lila (https://www.mandalyivanystonjekove.cz/ ). Je možné položiť si otázku (napr. Kde som vo vzťahu so svojím manželom?) a hra Vám ukáže, v akých emočných sieťach sa nachádzate, akými spôsobmi si to kazíte. A potom sa stačí spýtať "Akým spôsobom..." (doplníte si, čo chcete) a hráte ďalej a nájdete svoj spôsob duchovnej cesty ako sa vysporiadať s problémovou situáciou.
No a keď si zodpovieme otázku "Kde som?" potom príde na radu: "Kde túžim byť a ako sa v tom chcem cítiť?" a potom príde na radu: "Ako sa tam dostanem?" Naše telo nám poskytuje množstvo odpovedí a vždy keď sa cítime nekomfortne, zle, nepríjemne, tak nám naše múdre telo signalizuje, že !!! POZOR!!! niečo nie je v poriadku. Pokiaľ sa dieťa cíti dobre, nemôže predsa robiť zle. A keď sa tak deje, znamená to, že sa dobre necíti. A treba nájsť to miesto v ňom, ktoré sa dobre nemá a postarať sa oň. Takže jedna z prvých vecí, keď sa tehuľka necíti dobre, je, že sa pozrie na to, čo jej to signalizuje a zariadi sa podľa toho. Keď sa dobre necítim v parfumérii, tak tam jednoducho nepôjdem. Keď mi vadí vôňa vyprážaného jedla, nepôjdem do reštaurácie, alebo ostanem sedieť vonku na terase, kde mi zápach nebude prekážať. Niekedy je najväčšou školou láskavo odkomunikovať svoje potreby s ostatnými. Často sa bojíme, že tí druhí nás cez naše potreby môžu manipulovať, ovládať, kontrolovať,... A často to tak aj robia. Keď povieme svoje potreby úprimne a pravdivo, tak sme zraniteľní. Áno, sme. No je to veľký priestor naučiť sa stáť si za sebou a cítiť. A konať z miesta seba.
Toto obdobie roka pomerne silno vyplavuje a poukazuje na miesto zranenia a stavia nás do voľby vybrať si seba a konať z tohto miesta. Vybrala som na toto obdobie dva zmesové olejčeky, ktoré veľmi silno pôsobia na úrovni emócií. Jednou esenciou je Acceptance - Prijatie a druhou Trauma Life - životná trauma.
Acceptance - Prijatie
Cez prijatie ide všetko... Aby som mohla niečo zmeniť, musím najskôr vidieť a prijať aké to je teraz. Nech už je to akokoľvek boľavé alebo naopak úžasné. A mnohí viete, že vedieť prijať od života to dobré a krásne je niekedy väčšou výzvou ako prijať neúspech. Tento olejček je zložený z olejov: sladké mandle, koriander, muškát, bergamot, kadidlovník, santál, neroli, grep, davana, limetka, mandarínka, ocotea, jazmín, vratič modrý, ruža, ylang-ylang. Olej pomáha prekonať váhavosť a odmietanie a pomáha aj vysporiadať sa so zmenou a stresom. Najradšej ho voniam v nezriedenej forme, no je možné ho aj difúzovať. Výrobca udáva 1h trikrát denne. Pomáha mi natrieť si na srdiečko a vnímať jeho sladkú vôňu, spojiť s vibráciou prijatia. Pomôže aj pár kvapiek do teplého kúpeľa.
Trauma Life -Životná trauma
Tento olejček je zložený z olejov: kadidlo, santál, valeriána, levanduľa, davana, smrek čierny, muškát, slamienka, limetka, ruža. Táto zmes je navrhnutá na podporu počas obdobia ťažkých emocionálnych zážitkov. Mnohé oleje pôsobia upokojujúco, rozpúšťajú stres a nervozitu, pracujú na rôznych úrovniach s hnevom, smútkom, strachom, nervozitou a úzkosťou. Ruža prináša vibrácie lásky a radosti, Udáva sa, že santál stimuluje centrum emócií a pamäti. Tento olejček používam najradšej neriedený na priamu pomoc počas obdobia traumy v živote - smrť blízkej osoby, úraz, operácia, rozvod, krádež, spomienky na traumu. Je to olejček, ktorý vonia zvláštne, niekomu veľmi príjemne, inému nepríjemne, no vie byť veľmi nápomocný. Je efektívne dať si kúpeľ s magnéziovou soľou a potom pokračovať s celotelovou masážou tela. Pre masáž sa odporúča riediť v pomere 1:15 (1 ml Trauma Life a 15 ml nosného oleja, napríklad mandľového). Difúzovať je ho možné trikrát denne 1 hodinu.
Život nám v jeho kole prináša, aby sme sa pozreli hlavne na tie časti seba, v ktorých sme uviazli, kde sa naša duša nevyvíja, stagnuje. V tejto časti roka dostávame výzvy na to, aby sme sa s prijatím posunuli vpred. A to môže znamenať aj to, že nás život nasmeruje do situácií, ktoré sme si nikdy neželali na riešenie a zrazu sa ocitli na našom zozname úloh. A život nám nájde okolnosti, situácie, príležitosti, kde to svoje uviaznutie môžeme čo najlepšie vidieť a pochopiť. A vystúpiť zo svojej vnútornej, často veľmi silnej traumy. A potom nám život ešte stále necháva dosť času, aby sme našli spôsoby ako to spracovať a pokračovať v napĺňaní svojho zámeru tak, aby sme neopakovali tie isté chyby. Je celkom fajn, ak si do svojho zámeru dáme aj spracovať svoje dávne zranenia posilňujúcim spôsobom. Veď nechodíme sem na zem preto, aby sme dokolečka zažívali ten istý príbeh, len s iným obsadením. Ide o to, aby sme sa z chýb poučili a vyšli z nich silnejší a múdrejší. Tak nám na tejto ceste želám veľa radosti, šťastia, hojnosti a veľa tých, ktorí nás milujú.
Zuzana Mališová