13.05.2017

Vyjadrenie mojej duše

ilustratívny obrázok

Rozhovor s Martinou Kačínovou, duchovné meno Saraca. Saraca je meno, ktoré mi sprostredkovala Karaimi. Vo význame je to Nekončiaca blaženosť. Sa znamená Svetlo, Ra je Slnko a slabika Ca je nositeľkou Energie.

Kde začala Tvoja ženská cesta?
V 2012 som bola na materskej s posledným synom a veľmi som si užívala tento stav Bytia s dieťaťom. Pri prvých dvoch deťoch som mala pocit, že keď som doma, tak mi niečo uniká, takže na tretí krát som si vedome užívala materské radosti. Aj keď som vôbec nesledovala správy, žila vo „svojom svete“, prišli ku mne informácie, že tento rok je prelomový. A ja som si odrazu uvedomila, že ma volá Zem. Bolo to vonku, pri zimnej prechádzke lúkou. Zem mi hovorila: „Prebuď sa a začni.“ Bolo to volanie Bytosti, ktorú som nevnímala, nevidela, iba som počula hlas, ktorý ma volal. Bolo to veľmi silné a vedela som, že sa to dotýka môjho jadra, mňa samej. Aj keď som bola zmätená, odpovedala som: „Dobre, áno. Ale prosím o ukázanie  nejakej cesty“.
V priebehu niekoľkých týždňov som narazila na internete na video s Karaimi. Vidieť ju bolo pre mňa veľmi zásadové, hneď som vedela, že ak sa chcem od niekoho učiť, ako sa ďalej rozvíjať spirituálnou a ženskou cestou, tak je to ona. A už jej prvý seminár Grál posvätného ženstva u mňa naštartoval veľkú tvorivosť, ktorú som dovtedy v sebe potláčala.

Aké schopnosti, iné ako u bežných ľudí vnímaš u seba?
Spomínam si, že ako dieťa som u ľudí vnímala nepravdivosť. Veľmi som bola nato citlivá u žien v mojej rodine. Videla som, že nežijú samé seba, že predstierajú taký život, aby sa páčili okoliu. Že vôbec nie sú vo svojom životnom vyjadrení pravdivé k sebe samým. Bola som z toho prekvapená a sklamaná a kládla som si vtedy otázku: „Čo to je, kde to som?“ Veľa som sa hrávala vonku, na lúke, najradšej na vílu. V prírode a vo svete fantázie - tam som sa cítila dobre. Keď som bola školáčka, tak som zistila, že na Zemi stále prebiehajú vojny a bola som z toho niekoľko týždňov v depresii. Všeobecne moje detstvo bolo také, že ľudia nechápu mňa a ja nechápem ich. V 14-15 rokoch som sa rozhliadala po svete s myšlienkou, že to tu môže byť aj inak, než ako mi tvrdia rodičia a ako to žijú. Začala som čítať Oshove knihy.
Na strednej škole som mala skvelú učiteľku, etikoterapeutku Beatku Hlohovskú, ktorá nás viedla k tomu, aby sme vnímali svet inak. Zoznámila nás s nehmotným svetom. S ňou sme vtedy trénovali aj videnie aury. A uvedomila som si, že to, čo som ako dieťa vnímala na ľuďoch, môže byť vlastne práve toto. Požiadala som vtedy vedome, aby mi neboli tieto sily dávané do rúk. Cítila som  pri ich používaní veľkú zodpovednosť. Mala som tiež pocit, že ma to odkláňa od mojich rovesníkov. Myslela som si, že sa budem musieť tomu venovať, rozvíjať to, liečiť ľudí. A ja som chcela som viesť normálny život. Chcela som mať „normálne“ vzťahy a randiť s chalošmi, chodiť po diskotékach a nevidieť hneď na každom, čo je zač. To som mala 17 rokov a naozaj som nemala na nejaké uvedomelé schopnosti chuť. Lákalo ma to, ale zároveň, keďže nesiem v sebe prirodzene silný pocit zodpovednosti, ma to aj desilo.
V staršom veku som potom párkrát požiadala, že mi to môže byť navrátené, ibaže sa nič nedialo. Otvorilo sa to až na Karaimi. Začala som sa pri nej rozpomínať na to, kto naozaj som. Hneď po jej kurze som v sebe pocítila, že chcem maľovať. Ale rozum hovoril, že „Čo chceš maľovať, veď Ty na to nie si nadaná.“ A tak prišli šatky. Veľmi rada som ich nosila, ale zväčša som mala výhrady voči farebnosti. Cítila som, že ja by som to urobila inak. Prišla myšlienka, aby som si ich urobila sama. A aj keď som nevedela ako, tá cesta sa mi otvorila. Na kurze som sa naučila maľovať na hodváb a potom ako samouk som sa rozvíjala ďalej. Najskôr to bolo pre mňa, potom pre kamarátky. Časom som zistila, že potrebujem viac farieb, rôznych pomôcok a tak som prišla do štádia, že to, čo vyrobím, potrebujem aj predávať. Maľovanie na hodváb je pre mňa veľký relax.

Citíš pri maľovaní ten stav blaženosti?
Áno, pokiaľ sa môžem do toho naozaj ponoriť, tak som v extáze. Cítim obrovské napojenie, maľujem, bez rozmyslu beriem farby. Počas maľovania sa často nepozerám na celok. Idem po jednotlivých častiach, intuitívne siaham po farbách a až keď to celé urobím, uvidím výsledok a často je to pre mňa WAW! Pri maľovaní sa cítim napojená na svoju dušu, na to, ako sa chce realizovať vo vzťahu k hmote. Bola to moja veľká výzva ukázať, kto som, čo robím. A keď si moje priateľky začali okrem ozdobovania seba moje hodvábne výtvory vešať aj na steny, zistila som, že sa trochu hanbím. Že toto je vyjadrenie mojej duše a takto je to viac viditeľné pre širokú verejnosť. Vrátane chybičiek, ktoré možno vnímam len ja a zainteresovaní, ale sú tam. Ale som to ja. Síce nedokonalá, ale už pevne stojaca za svojimi výtvormi, myšlienkami, prejavom. Celé je to proces a vývoj, Ustáť to nie je jednoduché, ale je to zároveň krásna cesta sebavyjadrenia, sebanaplnenia, realizácie svojich vízií a snov.

Kto naozaj si? Ako sa vnímaš teraz?
Viem, že som veľká čarodejka, ktorá si praje žiť láskyplný život Vedomej ženy. S otvoreným srdcom, v prepojení s božskou mysľou. Tu a teraz, v prítomnosti. Živo a zvedavo. Realizovať v hmote svoju dušu s radosťou, otvorenosťou a hravosťou.

Ako to chceš teraz pretransformovať do svojho života Ty? Akým spôsobom to chceš spraviť?
Meno mojej duše súvisí s tým, že ja nebudem spokojná, pokiaľ nedosiahnem stav blaženosti. Blaženosť je o živote naplno, o živote v radosti, spontánnosti, prirodzenosti, v slobode a v PRAVDE. Je to pre mňa nekončiaca cesta práce na sebe, výzva na  rovnováhu na všetkých úrovniach.  Kládla som si otázku, čo chcem robiť, aby to nebola pre mňa iba práca, ale aj zábava a radosť. Prišla som na to, že mňa najviac napĺňa dotyk, hýčkanie a rozmaznávanie tela, vytváranie Krásna. To je to, čo chcem dávať ďalej. Uvedomenie si Krásna a Blaženosti cez naše telo. Cez náš chrám, ktorý je posvätným vyjadrením Božského tu na Zemi. Teraz sa učím cez kraniosakrálnu terapiu ako sa dotýkať čo najviac vedome. A túto cestu chcem zdieľať aj s okolím. Otváram si vlastný salón, kde budem pracovať prostredníctvom masáže, dotyku a esencií. Predávať ďalej to, čo už mám zažité. Otvárať a transformovať tam, kde budú ľudia pripravení. Alebo iba jemne zaklopať na zavreté dvere a priniesť závan slobody a pravdy. Aby čo najviac ľudí zakúsilo prebudenie vlastného potenciálu a uvedomenie, kto naozaj sú a načo na Zem prišli.

Kde máš pocit, že si teraz vo vzťahu k Zemi?
Každý deň si nájdem čas na prechádzku, aby som bola v prírode. Veľmi cítim regeneráciu, spojenie so Zemou, živlami, je to pre mňa liečivé. Vážim si našu Matku a každým očistením ďalšej plôšky vlastného krištáľu cítim, ako sa k nej viac približujem. Je to magické. Tak prirodzené, vo svojej podstate jednoduché, ale v našej kultúre dávno zabudnuté. Byť s ňou naozaj v spojení je dokonale vyživujúce.

Čo Ti prinieslo spojenie s Tebou samou?
Veľký vnútorný pokoj. Uvedomenie si, čo ako žena v dnešnej spoločnosti už nemusím. Žiť programy, ktoré boli nastavené rodinou a mužským svetom. Veľa robím s čistením rodovej línie, aby sa uzavreli staré cesty automatického fungovania. Som novátorská vo svojej rodine, aj v našej malej dedinke. Veľmi dlho som sa bála prejaviť, lebo som vedela, že budem nepohodlná, divná. Vo svojich snoch som sa často vracala do minulých existencií, kde som bola prenasledovaná za to, že VIEM. Vedelo sa o mne, že som vedomá žena a boli to samé kruté spôsoby toho, ako som prichádzala o život. A tieto spomienky mi dlho bránili v prejavení sa v tomto živote.

Ako vnímaš živly, Bohyne, silu, ktorá ťa vedie ako to vyššie, čo je za celým Tvojím vývojom? Čo robíš ako sa so živlami spájaš?
Pre mňa sú živly samostatné Bytosti. Sú prejavom prapôvodného Boha a Bohyne, jedným z ich mnohorakých vyjadrení. Vnímam ich ako samostatné, avšak zároveň univerzálne napojené Entity. Najľahšie sa s nimi spájam v prírode. Ďakujem im za to, že sú súčasťou môjho života a pozývam ich, aby so mnou pracovali. Aby som mala ľahkosť Vetra, aby som plynula ako Voda, aby som bola silná a vášnivá ako Oheň a uzemnená v milujúcej náručí Matky Zeme.

www.hodvabnysvetinak.sk

Za rozhovor zo srdiečka ďakujem, Zuzana Mališová, 29.3.2017 Bratislava