01.04.2017

Môj príbeh v archetypoch

ilustratívny obrázok

Som žena, ktorú celý život priťahujú nové podnety, výzvy, rozvíjanie, inšpirácie, rast. V ženskom tele sa cítim spokojná a vnímam, že práve táto skúsenosť definuje moje úlohy, naplnenie, zámer, záujmy, cestu...

Jana Vaculčiaková, www.sulad.sk

Mám za sebou množstvo skúseností, množstvo prečítaných kníh, štúdium psychoterapie, rôznorodé semináre a kurzy, zdieľanie s ľuďmi a hlavne 51 rokov života. Moja vnútorná motivácia ma stále vedie k skúmaniu, rozvíjaniu, práci so ženskými témami. S láskou odovzdávam všetko, čo poznám ďalej. Oslovujem hlavne ženy svojimi cyklickými programami, ktoré sú zážitkové, relaxačné, tanečno-pohybové,  tvorivé, inšpirujúce, sebapoznávacie, zladené s prírodou a jej cyklami.

Moje chaotické obdobie panny
         Moja ženská cesta začala dávno, chvíľu predtým, ako som vstúpila do života ženy prvou menštruáciou. Vstup bol tajomný, nevedela som, čo sa deje a o čom ten môj ženský život vlastne bude. Bola to chvíľa, ktorú som si zapamätala, lebo prinášala správu o zmene a o cykloch v mojom tele. V skutočnosti ma menštruácia obťažovala, bola som chorá, aspoň tak sa o nej u nás doma hovorilo. Život plynul a okolo mňa bola mama, staré mamy, tety, ženy môjho rodu. Odovzdali mi všetko praktické, čo poznali, dostala som od nich dary do ďalšieho života, nevediac ako s nimi naložím. Prišla prudká puberta, poznačená vzdorom, moja predstava o ceste za sebarealizáciou nebola vypočutá. Chcela som byť módnou návrhárkou, moja mama túto predstavu nepodporila a ja som sa dostala do sveta mužov, ktorí rozumeli počítačom. Prišla výzva, trieda plná mladých chlapcov a moja tendencia uhýbať ich záujmu. Nemala som dosť síl ovplyvniť rozhodnutie mojej mamy, a tak som prežila 4 roky v prostredí, ktoré vo mne vyvolávalo chaos. Moje telo sa bránilo zväčšovaním,  ja som vnímala svoju nespokojnosť a netušila som, čo s ňou. Nespokojnosť ženy sa mi zdala prirodzená, lebo spokojné ženy som vlastne v tom období ani nepoznala...
Prvé obdobie milenky a založenie rodiny
          Cesta ženským svetom sa vyvíjala ďalej. Prvé pracovné prostredie s počítačmi prinieslo stretnutie s mojím manželom. Moja panna sa bránila záujmu, ale jeho vytrvalosť zvíťazila a ja som sa poddala a vstúpila do vzťahu s mužom. Možno rozhodla silná vnútorná túžba po dcérach, možno osud. Obaja sme v krátkom čase stáli spolu v kostole a čudovali sa rýchlosti, ktorou nám život ukazoval svoje možnosti. Nepripravení na cestu manželstva, sme urobili prvé kroky do neznáma s pocitom povinnosti budúcich rodičov. Chaos v mojich pocitoch naznačoval veľkú zmenu a ja som začínala spoznávať a zbierať skúsenosti partnerského života, ktorý so sebou priniesol aj spojenie dvoch rodinných systémov...

Nádherné obdobie matky
         V mojom ženskom lone sa už pri sobáši dial zázrak, rástol v ňom nový život. Ja a môj manžel,  s poznatkami o vzťahu muža a ženy získanými v našich rodinách, sme dosť zúfalo reagovali na všetko, čo sa okolo nás a v nás dialo. S pomocou rodičov sme mali prvé bývanie. Prišiel prvý pôrod a zázrak života, dievčatko Magduška. V pôrodnici ma moja stará mama po prvý raz privítala medzi ženami s vetou „Vitaj, Janka, medzi nami“. Bol to silný odkaz, ktorý som chápala tak, že žena je matka.
          O 16 mesiacov prišlo druhé dieťatko, krásna Alžbetka. Ponáhľala sa na svet. Boli z nás rodičia, zodpovednosť, povinnosti, radosti, nový byt, dom... Naše malé deti nás nepretržite aktivovali a učili rodičovstvu. Materská dovolenka trvala 5 rokov, potom škôlky, školy, blízka i vzdialená rodina, práca, ktorá ma nenapĺňala, len živila. Ani sme si nevšimli, že nejako nezostával čas na partnerský život. Boli sme podporujúci rodičia, muža napĺňala práca, mňa láska k dcéram a starostlivosť o rodinu. Moja sebarealizácia súvisela s dcérami, výchovou, podporou, rastom.  Ku všetkému som pristupovala veľmi odborne a rovnaký prístup som zaujala aj k výchove. Ako jedna z prvých žien na Slovensku som absolvovala trojtýždňový kurz pedagogiky Montessori v Kladne. Tu niekde, pri spaní na matracoch na zemi, začala moja láska k vzdelávaniu a osobnému rozvoju. Pochopila som, že život je nepretržitá zmena a potrebujem veľa vedieť, aby som na ňu mohla prirodzene bez strachu reagovať. Videla som, že sebaľútosť, bezhraničná obetavosť, pochybnosti, obviňovanie a strata síl, ktoré som v tom období cítila, ma k ničomu pozitívnemu neposunú. Montessori som uplatňovala v rodinne a cítila som rozdiel v  správaní dievčat pri tomto  prístupe k nim. Boli spokojné, rozvíjali svoje talenty, mali veľký priestor na všetko, čo chceli, ale mali aj hranice, ktoré prirodzene rešpektovali. Medzi sebou začali mať krásny vzťah, hádky a súťaživosť prestali. Môj materský rozmer som si užívala, vychutnávala som si spoločné chvíle, pozorovala, učila sa potrebné. Moja tvorivosť smerom k dcéram mi pomáhala vnímať viac, aj vzťah k sebe a môj život sa začal meniť. Bol otvorenejší, zaujímavejší, bohatší, odvážnejší, láskavejší. Všetko, čo som urobila pre ne, som zároveň robila pre seba.  Čítala som, skúšala v realite, prekonávala svoje hranice a ku môjmu životu som prizývala dcéry. Náš spoločný vzťah sa rozvíjal do dôverného, podporného, otvoreného, dobrodružného vzťahu matky s dcérami. Obdobie matky ma napĺňalo, prinieslo mi hodnotu, uznanie, sebarealizáciu a veľa radosti. Rozvinula som  schopnosti matky smerom k deťom, ale aj k sebe samej. Môj muž kráčal popri nás, zabezpečoval rodinu materiálne vo svojom pracovnom svete a ani sme netušili, ako sme sa po tichu vzájomne  oddeľovali...


Dobrodružné obdobie čarodejnice
          Dcéry odišli študovať mimo rodné mesto a my sme s manželom zistili, že nevieme nájsť priestor pre spoločný život. Boli sme rodičia a na partnerský život sme v manželstve zabudli. Nenaučili sme sa rozvíjať vzťah k sebe navzájom a po odchode dcér sme to začali výrazne cítiť. Rozdielnosť predstáv o spoločnom bytí priniesla náročné obdobie rozchodu, rozvodu, silných osobných transformácií. Naozaj ťažké časy. Veľa som sa učila, pozorovala, žila. Začala som študovať psychoterapiu v Prahe. Vstúpila som do komerčného pracovného prostredia. Zostávala som sama, potrebovala som zabezpečiť finančnú oblasť. Sťahovala som sa. Prežila som prudké zmeny v sebe, vo vzťahu, v medziľudských vzťahoch v rodine, v práci. Cítila som neistotu, poznala som zranenia, smútok, žiaľ, sklamanie, výčitky, strach. Rok prudkých zmien prebehol, všetko som vedome spracovávala a vyšla som posilnená, slobodná, spokojná, bohatšia o nové skúsenosti a pripravená vytvárať vlastné životné prostredie. Môj odborný prístup ma zas sprevádzal a ja som pozorovala, čo všetko súvisí s rozvodom, aké kroky treba urobiť, aké väzby si uvedomiť a uvoľňovať, ako púšťať „staré“ s láskou, vďakou a prianím pokoja. Pozorovala som naše dospelé dcéry a podporovala ich, aby zvládli tento ťažký proces s nami, rodičmi a neovplyvnilo to negatívne ich životy. Dôverovala som životu a prijímala každú výzvu, ktorú prinášal...
           Poznačená a zároveň bohatšia o skúsenosti som začala neisto robiť prvé kroky do nového života, s túžbou tvoriť niečo hodnotné. Išlo to a cítila som veľkú schopnosť vytvárania života podľa svojich predstáv a prianí. Vďaka otvorenosti, odvahe, schopnosti nasledovať výzvy, rásť, kráčať dopredu, sa mi otvárali cesty. Vnímala som na sebe, ako sa mením. Bola som jasnejšia a pravdivejšia vo svojej komunikácii, vyjadrovala som postoje a názory, cítila som silu v osobnom prejave. Naučila som sa vnímavosti, súcitu a láskavosti k sebe, aj k ostatným. Viac a viac som spoznávala telo, brala vážne jeho signály a hľadala, na čo ma upozorňujú. Zistila som, že v ženskom tele je každá odpoveď na otázku, ktorú položím. Vnímavejšia a otvorenejšia k životu som prijímala výzvy a rozširovala svoju zónu bezpečia a skúšala som veľa nových vecí. Cítila som sa istejšia, stále som mala menej a menej strachu a väčšiu potrebu voľnosti, slobody a spontánnejší prejav. Vnímala som, ako sa vytrácajú mentálne obmedzenia a ja som si dovolila žiť presne to, čo som potrebovala. Moja obľúbená veta v tomto období bola: Ja môžem!
          Postupne prichádzalo viac podnetov zo ženského sveta na vedomé rozvíjanie ženskosti. Môj polyp na vaječníku, Magduškina menštruácia, ktorá prichádzala raz za pol roka, Betkine vodné cysty, ktoré nepretržite rástli. Ženské telá nás o niečom informovali. Chcela som vedieť viac a nájsť príčiny a následné kroky k  zmenám. Problémy ma inšpirovali k otváraniu ženských tém v rodine, v spoločnosti. Začala som v roku 2007 vo Zvolene organizovať a viesť ženské skupiny, zbierať prvé skúsenosti s prácou lektorky, pozorovať, čo všetko ponúka náš ženský život a čo všetko sa nám ženám deje. Čo môžeme robiť,  aby sme boli šťastnejšie, spokojnejšie, láskavejšie.
          Priviedla som dcéry k ženským témam, zdravotné problémy sme postupne uvoľnili pomocou práce na zmenách v myslení, správaní, postojoch, prístupe k sebe. Zistili sme, že láska, súcit, úcta k sebe, dôvera a prijatie nás ženy, liečia. Všetky tri so záujmom rozvíjame svoje ženské životy a občas pripravíme spoločný seminár pre ženy, kde odovzdávame nazbierané generačné poznanie.
           Stále som cítila silnú potrebu vedieť viac o ženách, ísť v osobnom rozvíjaní a v tejto práci ďalej, rozširovať ju. A život otváral svoje možnosti, ženy prichádzali. Stretnutie s Cinziou Suryou Donolli ma posunulo smerom k ženskej cyklickosti. Prvý raz som mala dokonalý pocit, že mám nástroj na spojenie sa so sebou. Bola ním moja menštruácia. Začala som pozorovať a spoznávať svoju premenlivosť, ktorá prináleží jednotlivým obdobiam, liečiť zranenia, uvoľňovať záťaže z minulosti, spoznávať telo, tancovať. Dnes viem, že všetko ide, stačí len rozhodnutie a jasnosť v zámere a dvere sa otvárajú.
          Potom prišla ďalšia žena Barbora Zemanová-Nádvorníková. Previedla skupinu žien 9-mesačným cyklom práce so ženskou energiou. Spoznala som schopnosti panny, milenky, matky, čarodejky, kráľovnej, múdrej ženy, liečiteľky a získala skúsenosť s tým, ako sa môže žena meniť podľa vlastných predstáv a rozvíjať svoj život do lásky, radosti, slobody, tvorivosti, tak ako potrebuje. Získala som inšpirácie ku vlastnej lektorskej práci so ženami, ktorá ponúka veľký priestor, lebo každá žena je jedinečná, zaujímavá, inšpirujúca. Naučila som sa robiť prechodové rituály - oslavy, ktoré nás môžu previesť obdobiami života. S ich pomocou môžeme vedome začať a ukončiť všetko, čo potrebujeme.


Ďalšie obdobie Milenky, ktorá tvorí  spolu s partnerom. 
            V tomto období vlastného rozvíjania sa, som stretla zaujímavého muža Milana.  Cítim, že výber partnera súvisí s tým, ako vnímam seba ako ženu. Ako poznám a napĺňam svoje potreby, akú hodnotu dávam svojim schopnostiam, ako pevne stojím nohami na zemi. Čím viac vnímam a čím pravdivejšie žijem seba, tým lepšie sa orientujem vo vzťahu k mužovi, deťom, ľuďom. Nevytváram závislosti, ale rovnováhu a rovnocennosť na princípe prijatia odlišných kvalít. Život vo vzťahu je pre mňa zaujímavou každodennou skúsenosťou. Vidím, že partneri si môžu navzájom prinášať veľa podnetov, vyliečiť svoje staré zranenia, byť si oporou v každodennom živote, dopĺňať sa alebo násobiť svoje schopnosti. Vytvorili sme si partnerské zázemie a spoločne sme začali vytvárať naše nové pracovné prostredie v Banskej Bystrici, kde nás môžete nájsť. Spoločný vzťah priniesol splnenie môjho sna o práci podľa vlastných predstáv. Od chvíle keď som začala o ňom uvažovať a tvoriť ho,  prešlo 16. rokov. Ja chodím do vlastnej práce, do Súladu a cítim nesmiernu vďačnosť smerom k sebe a ku všetkým ľuďom, ktorí ma na tejto ceste podporili.


Harmonické obdobie Kráľovnej na ceste k múdrej ženy, liečiteľke...
            Mám 51. rokov a múdrosť ženy, ktorá žije vedome. Telo zas dáva jasný signál, že sa prelaďuje. Jeho energia je iná a vyzýva ma k novým zmenám. Mením prístup k sebe, pomáha mi láskavosť, súcit, úprava stravy, pohyb, ktorý mi robí dobre, rovnováha, príjemné vzťahy, práca, ktorá ma teší a dáva zmysel, príroda, cestovanie. Som v menopauze, intenzívnejšie cítim chaos v tele. Potrebovala som uvoľniť emocionálne nespracované záťaže z minulosti, aby som sa mohla cítiť voľnejšie, zdravšie. Poznám svoju hodnotu a hodnotu ženy. Viem žiť podľa toho, čo si myslím, aj podľa toho, čo cítim. Vnímam a udržiavam životnú rovnováhu.  Dovolím si byť iná a  prinášam do prostredia nové podnety. Stále sa učím, zlákala ma tanečno-pohybová terapia a tak rozvíjam svoje  schopnosti a hľadám spôsoby ako ženské témy spojiť s pohybom. Odovzdávam svoje  skúsenosti a vedomosti, ale najradšej podporujem a sprevádzam ženy na seminároch, aj v osobnom poradenstve tak, aby každá z nich našla a kráčala po svojej jedinečnej osobnej ceste presne tak ako práve potrebuje. Okolo mňa je veľa úžasných a múdrych žien, ktoré žijú svoje  ženské životy, vzájomne sa podporujeme a inšpirujeme na svojich cestách. Som  vďačná.
 Prinášam programy k ženám, ktoré vedia, že všetko okolo môžeme meniť len jediným spôsobom. Tým, že vyliečime, oživíme, rozvinieme, pochopíme a prijmeme seba. Práve tým  otvárame aj bezpečné cesty k iným. Nemusíme plytvať silami na zmeny ľudí okolo. Vždy, keď to robíme, zastavme sa. Každý rast na tejto Zemi vychádza z vnútra.  Všetko, čo urobíme pre seba, robíme aj pre ostatných. S akým pocitom a postojom žijem ja, taký prinášam do prostredia, kde sa nachádzam. My ženy sa radi rozdávame, ak sa pritom cítime zle, zastavme sa. Chvíľu si doprajme čas pre seba, naplňme sa tým, čo potrebujeme. Ak uveríme, že život môže byť krajší ako ho práve žijeme, urobili sme prvý krok na ceste ku svojej spokojnosti. Pokračujme ďalej v prúde cyklického času s vedomým, že všetko, čo urobíme, posúvame ďalej smerom ku svojim deťom. 
Takáto je moja doterajšia životná cesta. S láskou a pocitom vďačnosti po nej kráčam ďalej.
Denne ďakujem životu a ľuďom okolo, za všetko, čo dostávam...