25.03.2018

Anna Kimianová - Nemám kedy byť stará...

Keď chcem písať o žene-Bohyni, nehľadám... vnímam signály, náhodné aj nenáhodné stretnutia a pozerám sa. Pozerám sa očami Lásky a Úcty vôkol seba. Na každú ženu. A tak jedna moja naj...Žena-Bohyňa býva rovno oproti mne...Nie preto, že je krásna, mladá a obletovaná mužmi. Ale preto, že jednoducho JE.

Moja suseda Anka nepatrí medzi typické ženy. Má už svoj vek. Čoskoro oslávi nádherných 70 rokov. Udržuje sa v kondícii, má nádherné dlhé vlasy, pekne sa oblieka, delí sa so všetkým, s čím sa dá. Rada sa prihovorí a porozpráva na námestí hemžiacom sa mamičkami s malými deťmi. Ženy v jej veku sú na dôchodku, no Anička pracuje. Proste je celá iná, svoja a magická.

Pochádza z dvanástich detí, má jedenástich bratov a ona je posledná dlho očakávaná dcéra. Žiť a vyrastať v povojnovom období nebolo ľahké, no nikdy sa nesťažovala. Má tri nádherné deti. Dcéru Ingridku, ktorá žije na Floride, syna Janka, ktorý už nie je medzi živými a je adoptívnou matkou 10-ročného Adrianka.

Dodnes si pamätám ako dlho oňho bojovala na súdoch. Adrianko sa k nej dostal až keď mal tri roky. Stál medzi dverami a nemal žiadne veci. Čo som našla po svojom synovi som jej okamžite dala. Keď som vtedy videla chlapčeka, ktorý nerozprával a pred pohladením sa uhýbal, moja duša plakala. A dnes? Adrianko sa smelo pozdraví, pozrie do očí, živo rozpráva a teší sa zo života. Má veľa záujmov, rád športuje, hrá tenis, pláva a bicykluje. Chodí do anglickej školy. Veľmi dobre sa učí. Nebojí sa postaviť za seba. Z jeho očí ide sila. Sila jeho životnej skúsenosti a jeho duše. Je prirodzený vodca, deti ho radi nasledujú. No nie vodca-bitkár, ale skutočne múdry vodca. Niekedy rozpráva ako dospelý, ale sú to jeho myšlienky a jeho slová. Veľmi obdivujem toto dieťa so všetkým, čo si do života priniesol.

Asi tušíte, čo všetko musela Anka pri výchove Adrianka preskákať. No nevzdala sa. Je hrdá na neho. A ja som hrdá na ňu. Pomáha aj mne. Dostávam nádherné hačkované dečky a domáce vajíčka. A ešte omnoho omnoho viac. Raz za týždeň sa stretneme a porozprávame na káve. Anička sa prostredníctvom mňa zoznamuje s Bohyňami a pohanským kolom roka. Rešpektuje, že som kňažka a podporuje ma, hoci sama verí v Boha a je katolíčka. Ja rešpektujem jej múdrosť a ženskú silu. Má toľko energie na rozdávanie, že by sme si to každá mohli len priať. A nikdy sa nesťažuje, hoci jej životný údel vôbec nie je ľahký.
Aničke som položila pár otázok:

Anička, ako vnímaš seba ako ženu?
Pozitívne. Srší zo mňa veľa energie, že by som mohla rozdávať. Ľudia mi hovoria, že sa stále smejem. A ja sa ich pýtam: „A čo mám plakať?“. Človek to musí mať v sebe, myslieť na krásne veci a pomáhať každému z celého srdca a s radosťou. Tak to robili aj moji rodičia.

Aké dary si si odniesla od Tvojej mamičky a starej mamy?
Boli veľmi múdre, inteligentné, zdvorilé a so všetkým, aj s málom sa vždy podelili. Chodili sme spoločne pomáhať na role, celá rodina susedom. A susedia nám za to dali každému po korunke, aby sme mohli ísť v nedeľu do kina. Maminka im zasa dala sliepky keď boli a takto si ľudia vzájomne pomáhali.

Kto ťa naučil tak krásne hačkovať?
Babka. Otcova mama. Dobrosrdečná krásna žena. Naučila ma hačkovať aj štrikovať. A ja naučím cez zimu Teba. (Smiech. Obe.)

Aký je Tvoj vzťah k Bohu?
Vrúcny. A hneď mi podáva nižšie uvedený zoznam, ktorým sa Anka riadi:
Najkrajší deň? Dnes
Najväčšia prekážka? Strach
Najľahšia vec? Mýliť sa
Najväčšia chyba? Vzdať sa
Koreň všetkého zla? Sebectvo
Najlepšie rozptýlenie? Práca
Najväčší neúspech? Strata odvahy
Najlepší odborníci? Deti
Najzákladnejšia potreba? Komunikácia
Najhlbšia radosť? Byť užitoční druhým
Najväčšie tajomstvo? Smrť
Najhoršie vlastnosti? Zlá nálada
Najnebezpečnejší človek? Klamár
Najhorší pocit? Hnev
Najkrajší dar? Odpustenie
Najdôležitejšia inštitúcia? Rodina
Najlepšia cesta? Tá, ktorá je správna
Najpríjemnejší zážitok? Vnútorný pokoj
Najvľúdnejšie prijatie? S úsmevom
Najlepší liek? Optimizmus
Najväčšie uspokojenie? Splnená povinnosť
Najspoľahlivejší zdroj sily? Viera
Najpotrebnejší ľudia? Kňazi
Najkrajšia vec na svete? Láska
Autorom je Blahoslavená Matka Tereza a Anička tieto zásady našla na internete, ktorý bežne používa. Anka k zásadám len dodáva, že uznáva Matku Terezu ako svätú ženu a uznáva aj Boha. Vraví: „Do kostola chodím na veľké sviatky, no mám pocit, že je takto užitočnejšie ako keby som tam sedela každý deň.“

A ako vnímaš Bohyňu?
Tak ako Matku Terezu. Vo veľmi dobrom a pozitívnom svetle. Bohyňa mi stále viac prirastá k srdcu. No je to rovným dielom 100% Bohyňa a 100% Matka Tereza. Smejeme sa obe. Aká láskavá matematika 

Ako vnímaš starobu ako takú?
Smiech. Ani ju nevnímam. Necítim sa stará. Duchom som stále mladá. Starám sa o seba, športujem a venujem sa Aďkovi. Nemám kedy byť stará...

A ako vnímaš starobu u iných žien?
Mnohé ženy sa opúšťajú. Nevytvárajú pre seba nič. Behajú po lekároch a sťažujú sa. Ja sa nesťažujem a ďakujem každý deň Pánu Bohu, že sa prebudím. Nech je to tak do mojich 105 rokov!

Dodávam: "Staň sa!" 

A z celého srdiečka ďakujem za rozhovor. Aj za túto ženu v mojom živote.

25.3.2018, Zuzana Mališová