26.02.2018

Prijatie - príbeh jednej konzultácie

Prijatím mnohí ľudia vnímajú súhlas, zhodu, áno. Podstatne menej ľudí vníma prijatie ako akceptáciu stavu, toho ako to práve teraz „je“. Stavu svojho vnútorného súhlasu alebo aj nesúhlasu s niečím. Svoje vnútorné „áno“ alebo „nie“. Kdesi vo vývoji našej duše je medzník, kedy sme priamo postavení pred skúšku toho, či svoj vlastný autentický súhlas, zhodu vnímame alebo nevnímame. Prípadne ešte mnohé odtiene. Vnímame, ale v žiadnom prípade nepovieme. Pomyslíme si, ale nepovieme nahlas. Cítime, ale neprejavíme navonok to, čo v nás neomylne vibruje.

Vo svojom vzťahu k sebe aj svetu som sa práve ocitla v tomto svojím spôsobom veľmi požehnanom vyššie spomínanom stave. Ibaže ten stav spôsobuje aj isté odchýlky od normálu: Napríklad Vás to vnútorné čosi núti hovoriť veci úplne ináč, zaseknúť sa v polke vety a poprieť, čo som práve povedala. Alebo niečo povedať do mobilu a potom naň vydesene päť minút hľadieť s vnútorným: „Veď to cítim úplne inak“

 A v tomto požehnanom stave mi prišla do cesty iná žena. V ten deň som sa s ňou chcela stretnúť. Ibaže moje vnútorné vibrovanie hlásilo, že ona sa dnes má naozaj zle. A ja na to, čo s tým teraz? Tak som úplne úprimne, na rovinu ponúkla do telefónu sedenie, s vedomím, že ju veľmi rada uvidím, ale aj s tým, že ten stav, v ktorom sa práve teraz nachádza potrebuje riešiť. Spontánny návrh bol prijatý. Vôbec to nebolo ľahké, pretože sme sa videli dvakrát... nie je to dlhoročný vzťah založený na dôvere a poznaní sa (aj svojích mantinelov). O to viac som si vážila jej odvahu. Riešili sme tému maximálneho stresu a minimálnej ochoty vnímať, že svoj stav môže zmeniť. V téme ošemetnej. Túži naplno prežívať svoju intimitu spôsobom, akým to vnútorne cíti a potrebuje . A CHCE. V momente zadefinovania témy som cítila, že hovorí nielen za seba. Akoby som na tej stoličke, kde sedela videla dvadsať ďalších žien, ktoré poznám a samozrejme seba!

Cez fragment rodinnej konštelácie sme postavili ju a rozhodnutie. Stála so zavretými očami v kŕči strachu. Oproti stálo zúrivé a kruté rozhodnutie. Násilné, hlučné rozhodnutie muža, ktorý sa rozhodol, že bude jeho. Ona nemala hlas, ani silu stáť za sebou...No celé jej telo naznačovalo, že tohto muža nechce. Podala som jej esenciálny olejček PRIJATIE. Nie prijatie toho muža. Prijatie vlastného „nie, teba nechcem“, ktoré v tom úplnom tichu celé jej telo kričalo...Mal nad ňou moc. Jej telo sa triaslo kŕčmi plaču. On sa cítil spočiatku silný, dostal, čo chcel. Bola jeho. Ale keď sa na neho prvýkrát pozrela, bola tam bolesť. Pochopil, že ona ho už nechce. Môže si ju násilím vziať, ale ona ho vôbec nechce. Jej myseľ a srdce sa odpútali od tohoto muža veľmi, veľmi ľahko. Spojenie na úrovní jóni a lingamu pretrvávalo ešte pár hodín. Toto bol príbeh z dávnej minulosti. Keď žili mierumilovné národy, ktoré sa usadili a žili poľnohospodárstvom. A boli výbojné kmene, ktoré si ľahko tento ľud podmanili, ukradli, prispôsobili... Nehanbili sa použiť násilie. Ale dušu znásilniť nemožno.

Tento príbeh bol z doby dávno minulej. Korešpondoval však so súčasnosťou tejto ženy. Žije vo vzťahu s mužom, ktorého celým srdcom miluje. Jej telo však nie je naplnené spôsobom akým potrebuje. Ako potrebuje cítiť sa ženou do poslednej bunky svojho tela. Byť hladkaná, rozmaznávaná, uspokojená, prekypujúca smiechom, radosťou, životom.

 Tento príbeh ma naučil vnímať dôsledne celým telom jemné odtiene vibrácií súhlasu, odporu a chcenia a neposudzovať rozhodnutia tela. Nemusíme rozumieť, duša vie a telo ju bezvýhradne nasleduje. Niekedy sa cez nás derú na svetlo veci a príbehy, ktorým tu a teraz nerozumieme. Tieto zážitky sa však dajú osvetliť a prinášajú potom mäkkosť a úľavu. Som úplne presvedčená, že prežitie svojho dávno minulého príbehu prinesie tejto žene slobodu a skutočné poznanie ako a s kým chce žiť svoju intimitu. Mne jej príbeh ešte priniesol poznanie ako veľmi je potrebné aby naša myseľ, telo a srdce zneli v jednom tóne, tóne prijatia. A po tomto stretnutí viem aj to, že je veľmi dobré pýtať sa seba samej: Ktorá časť Teba muža nechce? Nie je dôležité odôvodnenie „prečo“. Je však nesmierne dôležité uznať, vidieť, zvedomiť tú časť, ktorá nechce a venovať sa jej. A potom sa akoby šibnutím čarovného prútika môže stať, že sa „nie“ zmení na „áno“. Nie násilím, ale hlbokým pochopením a porozumením. Ďakujem zo srdca za ženu, ktorá mi priniesla toto poznanie.