01.04.2017

Bohyňa Vesna

ilustratívny obrázok

Vesna je Bohyňou ohňa a jari. Jej príchod oslavujeme ako jarnú rovnodennosť a trvá do sviatku lásky (21.marca do 1.mája) Svetlo stále pribúda. Jej prejavom je divoko rastúca tráva, kvety, žiariace slnko, prebúdzajúca sa príroda. Jej farby sú zelená a žltá. Zvieraťom je zajac, z vtákov je to kukučka a stromom je breza, ktorá rozkvitá ako prvá. Smer, ktorý prináleží Vesne východ.

Vesna je Bohyňou jari, života a mladosti, zaháňa Morenu (zimu) a prináša teplo, radosť a zeleň na polia i do lesov. Je to mladá a krásna Bohyňa, plná žiary, radosti, spevu a sily ohňa.   Najvýznamnejším sviatkom bolo vynášanie Moreny a jej spálenie v ohni alebo zapálenie a pustenie po rieke. Prináša to veľkú transformačnú silu ohňa, aby spálil choroby, všetko staré a nepotrebné a aby v nás zostalo miesto pre to nové, čo sa v nás počas dlhých zimných mesiacov narodilo. Veľmi výrazným sviatkom je Veľká noc, ktorá vychádza práve z agrárnej mágie a obradov. Symbolika veľkonočných vajec je takisto predkresťanská a v podobe kraslíc bola do kresťanskej Veľkej noci včleňovaná iba postupne. Vajce bolo u starých Slovanov vnímané ako symbol životnej sily, obnovy života.
Jarné svätenie sa slávilo obradným jarným kúpaním v rieke. To bolo postupne nahrádzané zvykom oblievania vodou. Kúpania sa nezúčastňovali iba dievčatá, ale aj mládenci a muži. Na začiatku jari bolo taktiež máčané a oblievané aj poľnohospodárske náradie. 
Pre sviatky Vesny  je príznačná radosť a veselie, ktoré symbolizovali akoby prebudenie zo zimnej strnulosti. Za hlavný sviatok bohyne Vesny môžeme považovať deň splnu v období jarnej rovnodennosti.
Keďže sa Vesne páčia veci trblietavé a pestré, tak sa ako obeta pre ňu zdobia stromy a studničky farebnými stužkami či zrkadielkami. Rovnako ako všetkým bohom, aj Vesne sa obetoval chlieb, vajcia, syr, mäso a maslo.