21.02.2017

Zneužívanie seba - SARA

Toto je moje prvé vážne stretnutie sa s niečím tak veľkým a zasahujúcim prítomnosť na základe toho, čo duša žila v minulosti. Ďakujem zmesi esenciálnych olejov SARA za túto skúsenosť

Zneužívanie chápeme zvyčajne ako niečo, čo nám robia iní: sexuálne zneužívanie, zneužívanie starších pánov mladými slečnami a naopak. Sledujem ženy, ktoré chcú odísť od svojich mužov a zneužívajú sa tým, že zostávajú. Poznám rodičov, čo zneužívajú svoje deti tým, že si cez nich plnia svoje detské sny a nútia ich robiť veci, ktoré oni nemohli. Poznáme túto tému všetci. Dôkladne na iných. Ale u seba?
Nikdy som si nepoložila otázku zneužívam seba? A dokonca som sa ani nikdy nepýtala, či zneužívam niekoho iného, pretože som nikdy nič u seba TAKTO nevnímala. Robila som to najlepšie, čo som vedela a mohla, s tou úrovňou sebauvedomenia, ktorá prislúchala istým obdobiam môjho života.


Spomínam si však, že ma v minulosti veľmi zranilo, keď ma na kurze sebarozvoja jedna pani lektorka poslala cez prestávku do šatne, aby som tam ukazovala dievčatám svoje výrobky, šperky. Odôvodnila to tým, že v tej miestnosti je jej energia, ktorá sa týka kurzu, ktorý vedie a ja ju nemám zneužívať! Pripadala mi zvláštna jej citlivosť priestoru a trošku divne sa tvárili tí, ktorí ju dlhšie nepoznali, pretože sme sa bavili cez dlhšiu obedovú prestávku. Tento obraz som si pamätala dlho a dosť som sa kvôli nemu trápila, pretože som uverila tomu, že robím niečo zle. V tom čase ma nenapadlo si povedať, že to je pohľad tej lektorky na svet. Áno, rešpektujem, má plné právo ma požiadať, aby som to neriešila v priestore jej kurzu, ale v šatni, lebo to jej kurz. Bodka. To som chápala. Že každý máme iné pravdilá. Nejako som nevedela požuť, tie nálepky. Nemusí tomu dávať „nálepky“, lebo sú len znakom toho, čo si človek sám v sebe teraz rieši. Keby tú situáciu videlo sto ľudí, budeme mať sto skúseností a názorov! My ostatní len robíme zrkadlo. A z nejakého dôvodu som v tom čase potrebovala počúvať zranenú ženu, ktorej zranenie jasne hovorilo o tom, že „Ona sa cíti byť zneužívaná“. A to nie je to isté ako keď ju naozaj niekto zneužíva. Je to jej predstava o tom, čo sa deje. Jej pravda. Nie moja. O desaťročie neskôr, negatívne poučená z tohto zranenia ma priam prekvapila iná žena, ktorá predávala na svojich kurzoch výrobky svojim priateľkám. Aká veľkorysosť!!! O s nadšením to dovolila to aj mne. Veľká vďaka. Veľké liečenie vo mne prebehlo. Len tým, že niekto, kto už nie je vo svojom zranení, dáva priestor iným a skutočne „vidí“, vidí srdcom, vníma zranenia a lieči ich svojou prítomnosťou, bytím.


V čase tejto veľkorysosti prišla moja známa, s ktorou sme sa po piatich rokoch opäť našli. Venuje sa teraz  vonným olejom Young Living. Bola som nadšená! A to som ešte ani netušila ako veľmi milujem vône...Prišla na stretnutie a mala tento voňavý poklad v nádhernom kufríku. Ja som si hneď na prvé pozretie vybrala štyri olejčeky, ktoré som považovala za moje. A cítila som, že po načuchaní sa, mám práve dosť a že sa mi dostalo dôležitého vhľadu na situáciu, ktorú som mala v zámere vyriešiť. Bola som prekvapená rýchlosťou účinku, jasnosťou vhľadu, ktorý mi olejíčky poskytli a bola som nesmierne vďačná, že ma niekto takto nádherne prekvapil.
Proces, ktorý sa týkal týchto vôní bol ľahký, zrozumiteľný a tešila som sa tomu, ako úžasne s nami vône komunikujú. Nepotrebovala som názov, stačila vôňa. Priznávam, že vôbec neviem, čo som s vôňami mala robiť, ja som si proste intuitívne lovila v kufríku a vo svojej fascinácii niečím neskutočným som zabudla, že by som sa aspoň mohla opýtať úžasnej žienky, čo vedľa mňa sedí, ako sa to vlastne má robiť...
Poznáte však ženy. Napriek tomu, že môj olejíčkový proces sa skončil, ďalej sme sa rozprávali nad otvorenými olejčekmi a priateľka tak zrazu jeden olejíček máličko povytiahla. Skôr než sa moje vnútro spýtalo, či tak robí kvôli mne alebo kvôli sebe, som sa zahľadela na názov. Krásne meno – SARA. A ja som zrazu zabudla, že mne už vlastne stačilo a dostala som to, po čo som si prišla, automaticky som sa spýtala: „Môžem?“ Ovoňala som. Omráčilo ma. Tú vôňu dôverne poznám!!! To nie je možné. Veď takto voňajúce kadidlo sme vyrobili pred tromi mesiacmi! ČO znamená SARA? Odpoveď bola: „Zneužívanie.“ Omráčilo ma znovu. Naše kadidlo sa volalo: Extatická Láska?! Vo mne sa zdvihlo jedno veľké „ničomu nerozumiem....“. A tak som hľadala vo fľaštičkách odpoveď. Tušila som, že v takom veľkom kufri tá odpoveď bude. Našla som niekoľko fľaštičiek, moja známa na mňa trošku zdesene pozrela, odbehla a priniesla mi kávové zrniečka, na voňanie, aby som si prepláchla čuchové kanáliky. Pochrúmala som ich od nervozity. Potrebujem odpovede, kričalo moje vnútro. A odpoveď prišla“ „Počkaj, uvidíš!“. Jááááj, prečo mi univerzum dáva časové skúšky?
V tú noc som spala na vlne vôní a cítila som sa blažene. Procesy sa spustili asi o deň neskôr.
Pátranie po zneužívaní ma priviedlo k zburcovaniu môjho vnútra. Potrebovala som vnútorne pochopiť ako je to možné, že dvaja ľudia na opačnom konci sveta vyberú identické vône a dajú im presne opačný názov?! Keď som sa upokojila, tak som to celé pochopila. Kadidlo sme vyrábali v zahrnutí duality. Čokoľvek, čo do neho vkladáme pracuje ako jing-jang symbol. Špetka bielej, veľa čiernej, bez tmy by nebolo dňa. Bez Lásky by nebolo... Zneužívania. A zrazu som chápala. Plne chápala, že áno, môžu mať takmer rovnaké zloženie! Prítomnosť Lásky znamená štipku zneužívania, možno nám známejšieho ako sebaobetovanie. To je to, čomu rozumieme a za čo niektorí chcú byť dokonca videní ako dostatočne obdivuhodní...Spomenula som si, že vône do kadidla vybrala žena, ktorá v tom čase zneužívala seba tým, že zostávala vo vzťahu, v ktorom jednoznačne nechcela byť. A túžila po veľkej extatickej Láske. A tak sme to mali, keď chcem do kadidla vložiť zámer Lásky, musím byť tou, ktorá má najväčší potenciál. A najväčší potenciál znamená poznať a prekonať pravý opak toho, čo chcem. Životné skúšky prichádzajú takto, dávajúc nám pocítiť dualitu sveta, spôsobu, akým sa učíme na tejto Zemi.
Pochopenie názvu však bolo len jemným začiatkom procesu, kam ma stiahla vôňa SARA. Dostala som črevnú chrípku a mala som najdivnejšie sny na svete. V ušiach som počula hlas: „Release your mother“ – „Pusti svoju mamu.“ Prežívala som práve dôležitý proces odpútavania sa od svojej 19 rokov mŕtvej mamy, s ktorou som mal posledné dva roky veľmi intenzívny a blízky vzťah. Viem, to sa doooosť ťažko vysvetľuje, ako môžeme mať vzťah s niekým, kto tu už nie je. Sila našej duše však siaha za chápanie rozumu. Cítila som moju maminku ako bytosť, čo ma od začatia kňažkovského výcviku sprevádza, hoci najskôr som si myslela, že budem tehotná a budem mať dievčatko. Najskôr som ju vnímala ako niečo žiarivé pri sebe a potom sa zrazu zvnútornila. Moc som tomu nerozumela, ani som nad tým nešpekulovala, pripadalo mi to v poriadku. Pokiaľ ma jedna pani neupozornila na to, že to zďaleka nie je dobre. Duša sa bránila. S mamou mi predsa bolo dobre!

Až som to celé sklonená nad záchodom pochopila. Zneužívam svoje telo, myseľ, dušu, výbavu tohto tela! V jednom tele predsa nemôžme byť dve! Rozhodla som sa... Potom si pár hodín nepamätám. Nastal kľud a pokoj liečivého spánku. Keď som sa zobudila, mama tu už nebola a ja som vedela, že sa udiala najdôležitejšia vec v mojom živote. Pochopila som, čo to znamená zneužívať sa v mene Lásky. A možno moja mama robila presne to isté. Učila ma, sprevádzala, aby som bola schopné to tu na Zemi, bez nej prežiť, rozumieť si, byť tu a žiť tu šťastná. A to som vďaka nášmu „spolužitiu“ naozaj posledné dva roky bola.
Do mojej mysle prišlo po tejto skúsenosti pochopenia sa ešte veľa príkladov, kedy sa tak mi ženy zneužívame, či už kvôli mužom, deťom, peniazom, láske, cíteniu sa milovaná, či hodna prijatia, či?

Pre tých, čo ma nepoznajú posledné dva roky, tak som kňažka. A vždy som ňou bola. Je to cesta, ktorú si dávno, pradávno vybrala moja duša. A ja som sa toto poslanie bez ohľadu na to, v akej dobe vlastne žijeme rozhodla žiť ďalej. Je veľmi náročné žiť niečo, na čo máte iba veľmi matné podmienky. Môžem pravdivo prehlásiť, že pokiaľ nerozumieme svojim vnútorným obrazom a spôsobu ako ich žiť teraz v tejto dobe, máme problém. Zúfalo som sa vo svojom živote pokúšala napodobniť to, čo som ako kňažka zažívala po minulé životy. Chcela som, aby sex mal v sebe náboj posvätného aktu. A cítila som sa po ňom iba znečistená a zneužitá. Stotožňovala som sa s túžbou mužov po mne a neskúmala som, či vôbec chcem aj ja ich.Robila som kurzy pre ženy, učiteľky. A priviedla som sa tým do stavu vyhorenia. Snažila som sa pomáhať a zachraňovať rodiny s postihnutými deťmi v merítku celoslovenského webu a robiť poradenstvo. Vyčerpala som sa a znenávidela som svoju prácu. Robila som „to isté“ a nebolo to to isté. Niečo tomu chýbalo. Bolo to to, čo kňažkám dáva nekonečnú silu, odvahu. Esencia Bohyne. Jej nekonečná, všeobjímajúca Láska. Tak veľmi som po nej túžila, tak veľmi som ju hľadala v náručí mužov, tak veľmi som sa potrebovala naplniť a vyživiť práve ňou.
Nie som kňažkou Lásky, som kňažkou tejto krajiny Bohyne Živeny. A viem, že kedysi v mojich žilách kolovala esencia Avalonskej kňažky, Morgany La Fey. Je to niečo čo viete, cítite v kostiach a nepopriete, nech už sa snažíte v živote robiť čokoľvek. Spôsob akým vo vytvorení posvätného priestoru ženy kňažky dokážu spraviť vtelenie Bohyne považujem za veľký, priam nekonečný dar. Je to služba Bohyni a je to veľká odmena za to, že jej môžeme slúžiť.
Ja som ten istý akt „vtelenia“ spravila s mojou maminkou, avšak bez akéhokoľvek uvedomenia si toho, čo robím! Nevnímala som, čo vlastne zhmotňujem. Pochopila som, precítila som do morku kostí, čo môže znamenať schizofrénia a nemoci tomu podobné. Videla som seba ako som sa ako mladá oddávala milencom. Stále som hľadala v živote ten akt posvätnosti. Splynutia vo veľkej Láske. Láske k Bohyni. Nenašla som posvätnosť ani v náručí mužov, ba ani v kostole a roky som bola stratená a nevedomá si toho, kto som. Čo sa snaží žiť moja duša v tomto živote? A ona sa snažila žiť iba, to čo žila po mnohé iné životy a napasovať to na tento svet, súčasnosť. A bola to práve moja mama, ktorá ma sprevádzala výcvikom a vďaka nej som sa našla. Ďakujem za to!!!
Vynárajú sa aj otázky: Čo je správne? Ako narábať so svojím telom, aby to bola skutočná služba, nie zneužívanie seba? Kde je pravda? Hľadám svoju pravdu. Aj univerzálnu pravdu. Zatiaľ tento krok nevidím, závoj sa ešte nezodvihol, ale viem, že budem pripravená, keď pocítim to jemné chvenie poznania. Dnes to ešte nie je. Spomínam si však na sedenie pri olejčekoch a na to, že ten posledný k tomuto môjmu sebaprocesovaniu bol „into the future“ „do budúcnosti“.
Teším sa teda na ďalšie stretnutie s olejčekmi, určite niektoré budem používať pri individuálnych sedeniach, ktoré robím, pretože pracujú s ľudskou dušou. Veľmi silne a veľmi pravdivo, pokiaľ hráme aj my čistú hru. Položíme otázku, dostaneme odpoveď. Ja dnes píšem svoj príbeh, ktorý je aj o tom, že klásť (si) správne otázky je základom akéhokoľvek poznania.

Verím, že hoci tento príbeh je drsný, privedie aj Vás k pravdivému skúmaniu seba samej. Či už prostredníctvom olejčekov, alebo inak. Držím nám na tejto ceste vedomého ženstva palce.