10.12.2016

Reč a sila želania

ilustratívny obrázok

Poznáme to každý. Niekedy si niečo úpenlivo želáme a nesplní sa nám to. A niekedy niečo vysloví v obavách a strachu a želanie sa nám vyplní. Hoci by sme to radšej nechceli. Neskúmam prečo, opisujem pár veľmi silných príhod posledných dní.

Je veľmi dôležité, aby naša duša priradila slovám skutočný význam a vedela ho ešte skôr, než je slovo vyslovené. Veľmi poriadne počúvam ľudí, ktorí prídu na odblok. Tam, kde je problém akoby zrazu už vo vzduchu a zvuku niečo škrípalo a súčasne s tým sa u mňa dostaví pocit tej osoby, ktorá predo mnou sedí. Alebo obraz, ktorý vidí. A podľa toho prichádzajú signály, keď presne viem, čomu sa treba venovať. A tak som na slová, vnútorné, aj nevyslovené, aj tie povedané bez významu veľmi citlivá. Aj tam, kde obraz a zvuk nesedia, že ich človek má obsahovo pomýlené, alebo im jednoducho nerozumie. Tento cit som si vypestovala za posledné dva roky. Lepšie povedané, bol vo mne vždy, len som ho nevedela používať vedome. Teraz to však považujem za obrovský dar a som nesmierne rada, že ho mám a že o ňom viem. Ale poďme k príkladom, tie sú vždy rukolapnejšie ako teória.
Malý Matejko sa dosť často hnevá na Jakubka a aby dal svojmu hnevu patričný výraz, započula som ho vykrikovať na neho : „Ja umriem Jakub a už nebudem Tvojím bračekom!“ Samozrejme, že ma to vystrašilo a spustilo sa hneď niekoľko vecí. Ako prvé, čí je toto vzorec správania sa? Odkiaľ to má? Potom som si uvedomila, že je to pomsta bratovi. A aj keď moje uši počujú, čo vraví, jeho duša vlastne plače, hnevá sa a hovorí o tom, že túži byť s milovaným bratom. A hlavne, že tento malý človiečik chce, aby ho veľký brat bral vážne. Nuž a čo je vážnejšie ako odhodlanie zomrieť.
A tak som si ukradla nešťastníka na ruky, čím som mu ako žena poskytla okamžité uzemnenie a odvod pocitov cez moje telo do Zeme. To samo o sebe je nesmierna úľava. Teda za predpokladu, že ste nie v tom, čo sa deje, ale ste len pozorovateľ. Byť pozorovateľom správania sa a hovoriť realite „áno“ je na samostatnú kapitolu. A tak som si ho vzala na kolená a začali sme sa hrať hru na pravdu, aby sme pomenovali a vyslovili pocity, ktoré Matejko prežíva. Napríklad: Hnevám sa na Teba. Chcem, aby si sa so mnou hral... a všetko v jazyku Matejka, ktorý sa s každou vetou a s každým uznaním toho, čo sa v ňom deje uvoľňuje a upokojuje. A potom príde téma želaní a toho, že čo si želáme sa nám plní. A tak sa ho teda pýtam, či chce zomrieť. Hovorí, že nie. Že sa iba chce hrať s Jakubkom. Tak spolu poprosíme „zlé“ želanie, aby sa vymazalo a naplnilo sa novým obsahom, skutočnou pravdou. Našťastie Vesmír má dobré uši a tiež počul, čo si to vlastne malý krikľúň želá. Sú to však situácie, keď sa deti a neraz aj my dospelí hráme s ohňom. Doslova. A do písmena.
Na odblok prišla žena, ktorá sa rozvádza. Ocitli sme sa v situácii, aby svojmu mužovi v mojom zastúpení povedala pravdu a svoje želanie. Pozerali sme jedna druhej do očí. Najskôr dlho váhala. Potom sa odhodlala vysloviť obsah svojho želania. Povedala: „Je medzi nami koniec.“ Ja som však videla malé trojročné dievčatko, ktoré na niekom energeticky visí a v rámci vážnej hry na dospelú hovorí túto vetu. Namiesto svojej matky ju hovorí svojmu otcovi. Zmiatlo ma to. No nasledovali sme proces tejto práce, ktorý nás previedol veru nečakanými zákutiami duše tejto ženy. Aj ona potrebovala nájsť silu na to, aby jej slovo, rozhodnutie, a zámer boli v jednom súlade a aby sa jej želanie mohlo naplniť. Aby pochopila, že rozvod nie je hra. A ja som dostala ďalšiu lekciu si uvedomiť, že si mám dávať pozor na to, čo si myslím, čo ma napadne ako informácia prichádzajúca od niekoho zvonka, na to ako sa cítim a na to, čo hovorím, či už nahlas alebo v duchu. A či moja myseľ, telo a duša sú v súlade, keď vravím vážne veci s možnými vážnymi dôsledkami. Slovo nám dáva veľmi veľkú moc. Prežívam teraz predvianočný, nádherný, naplnený čas. A som si vedomá, že želania sa nám zhmotňujú závratne rýchlo. A čím sme vďačnejší a naše želania sú čistejšie, tým ľahšie tento proces napĺňania sa beží. Nečaká na nás, kým ho pochopíme. Deje sa stále, v každom želaní. A tak nám prajem úprimné, čisté a láskavé želania.