04.06.2015

Deti nás učia a liečia

ilustratívny obrázok

Je to moja zbierka minipríbehov, ktoré som zažívala s deťmi, najmä so svojimi. Mám ich štyri.

Knižku považujem tak trochu za netradičnú preto, lebo sa zaoberá aj otázkami ako je telepatia, intuícia, zrkadlenie, rezonancia... Píšem o týchto javoch preto, lebo sú vnútornou výzvou pre každého jedného rodiča. Niektorí dvere, ktoré nám otvárajú práve naše deti radšej zavrú. Aká škoda! Ale pre mnohích môže byť zaujímavé aj bezplienkovanie, či šatkovanie detí. Je tu aj o pomáhaní v domácnosti , či televízore.

Píšem o svojom prežívaní, pretože písať o niekom inom, by sa mi nezdalo byť ani autentické ani správne. Odovzdávam v knihe sem-tam úsmevné príhody a to ako som mala možnosť učiť sa od detí a čo som pri tom objavovala. O nich. Ale aj o sebe. Otvorene sa pýtam, aké sú zákonitosti fungovania nás dospelých a detí?

Knižku si môžete objednať zaplatením sumy 8 Eur na účet Mbank SK81 8360 5207 0042 0424 8858. Je to vrátane poštovného. Prosím do správy pre prijímateľa uviesť Vašu adresu. Ak si želáte venovanie, napíšte mi ho prosím na mail zuzka.malisova@gmail.com
Priamou objednávkou podporíte dotlač a pokračovanie knižky.

UKÁŽKA

Domáce úlohy s Jakubkom

Prišiel zlý deň. Jakubko začal písať úlohy s brbotaním, chybami, zasnívanými pohľadmi a vééééľmi veľkou nevôľou. Keďže to bolo na začiatku školského roka prikladala som túto zmenu tomu, ž e sa ešte nenaštartoval po prázdninách... No a potom aj zmene pani učiteľky. No bolo mi to čudné, lebo úloh bolo výrazne menej ako minulý rok a brbotania podstatne viacej. Prvé dva týždne som to nechala úplne tak, reku, veď to sa zmení. No ten tretí týždeň ma Jakubko naštval poriadne. Úlohu si napísal v škole. A s toľkými chybami až hrôza. Uvedomovala som si, že ja by som sa hanbila niečo také vôbec ukázať pani učiteľke. Tak som ho požiadala, aby to neopravoval so zmizíkom, ale aby tie tri vety prepísal ešte raz. Zdalo sa mi to správne. No Kubko sa rozkričal až hrôza. Po lícach mu tiekli slzy ako hrachy. Kričal, že nič nechápem. Tak to bola pravda. Pozerala som na neho ako na zjavenie. Vnímala som, že je to „vážne“. Teda, že on to vníma ako koniec sveta a mne sa zdá, že o nič nejde. Dobre som si však pamätala situácie z detstva, keď som ja plakala a rodičia podľa mňa nikdy nechápali, čo sa deje. To niečo sa dialo vo mne. A to niečo sa teraz dialo vo vnútri Jakubka a pre mňa to bolo, no jednoducho nepochopiteľné. Kubko išiel žalostiť do kúpeľne. Až do obývačky som počula ako trpí samomluvou a rozčuľuje sa. Že on sa chce hrať a nie tráviť čas prepisovaním úlohy.
Trvalo to asi 5 minút, keď som dostala nápad. V ten moment som si sadla za stôl a napísala  na papier „Domáca úloha“, tri slová a tri vety s použitím týchto slov. Čisté tri minúty. Tak som šla za ním a otrčila som mu papier a povedala som mu koľko to trvalo mne a že on už celých 15 minút žalostí. A PREČO??? Moja otázka znela: Myslíš, že Ti to bude trvať viacej? Zdrapol papier a už ho nebolo.
Ani mňa nebolo. Zrazu som si spomenula na svoje „domáce úlohy“. Domáce práce, ktoré som celý deň odsúvala. Myslela som na ne s neláskou a nevôľou a neochotou postiť sa do nich. Pár tanierov v umývadle, nepozbierané prádlo, umytie skiel na skrini. Trvalo to pár minút. Aj Kubkovi to trvalo pár minút. Aj so zbalením sa do školy. Prišiel ku mne božsky kľudný a dal mi pusu: "Ľubim Ťa mama. "
Tak a zdá sa, že som to pochopila správne. Moja zlenivená nálada vyprovokovala takéto zrkadlo. Nuž aj na materskej treba byť vo forme a v strehu. A robiť si poctivo “svoje“ domáce úlohy...
Tento príklad píšem aj kvôli svojej priateľke. Skúša pracovať na živnosť. Ibaže problémom boli jej “domáce úlohy“. Jednoducho odsúvala prácu, znechucovala si ju, robila miesto nej niečo iné, dôležitejšie. Ba dokonca sa stávala nápomocnou iným v ich ťažkých situáciach. Jej elán v zachraňovaní iných bol obdivuhodný. Malo to však jediný háčik. Jej práca, práca, ktorá ju živila, jednoducho stála...
Ja som vďačná za Jakubkovu scénu, lebo mi jasne ukázala, kde je problém. V mojej nechuti robiť to, čo treba. Odsúvať svoje domáce úlohy na vedľajšiu koľaj. V krátkej epizóde s domácou úlohou som sa našla. Presne som pochopila svoju chybu a napravila ju. A ostáva mi dúfať, že mi to vydrží. A vždy, keď sa odladím, sa zasa rýchlo dostanem naspäť. Ak nie, Jakubko je úžasne zrkadlo. A možno nielen on tak dobre zrkadlí moju nechuť a lenivosť.