18.08.2016

Cesta duše domov - výlet do Avalonu

ilustratívny obrázok

Niekedy sú naše cesty životom ľahké, inokedy nie. A zväčša sa viackrát v živote zamotáme a dlhšie hľadáme tú správnu možnosť kadiaľ ísť... A možno je potom táto „správna“ cesta práve o to vzácnejšia. Keď už sme zrelí a schopní pozrieť sa na ňu a prijať ju s Pokorou a Láskou.

A taká nejaká je aj moja cesta. A cesta mnohých žien. Cesta vedomého ženstva. Každá v sebe nosíme archetyp kňažky a touto cestou som sa posledné dva roky vydala aj ja. Po roku kňažkovského výcviku som sa rozhodla pre iniciáciu, odovzdanie sa Bohyni a zasvätenie sa. Nebol to koniec cesty, ale jej skutočný začiatok.
Je to čosi ako keď sadnete na raketu a vynesie Vás to veľkých výšin, odkiaľ je svet krajší a bezstarostnejší, plnší a láskyplnejší. Otváraním sa svojej Láske sa Vám otvárajú aj iní ľudia, veci začnú do seba zapadať a nesiete sa na vlnách Lásky a Jej Hojnosti.
No a tak som sa vďaka načúvaniu svojho volania duše spolu s ďaľšími osmimi ženami a mojím synom ocitla v malebnom domčeku na okraji mestečka Glastonbury v čase konania sa konferencie Bohyne, v čase nádherného sviatku Hojnosti a Plnosti Matky Zeme, v čase Lammas.
Z nášho dočasného domova sme podnikali výlety, ktoré asi absolvujú všetci, ktorí sa do tohto kraja dostanú: Glastonbury Abbey – čarovné opátstvo, Avebury – mesačný a slnečný kruh z kameňov, posvätná hora Tor, nádherné záhrady Challice Well, či Vodný Chrám. Navštívili sme miesto miešania čarovných kadidiel, esencií a olejov. Pobudli sme každý deň v Chráme Bohyne, na mieste, kde je Jej prítomnosť tak jasná, ako fakt, že sedím za počítačom a píšem.
Od prvého dňa sme sa ponárali hlbšie a hlbšie do hmiel Avalonu. Každá sme vo svojom srdci našli spôsob ako sa zo svetského Glastonbury preniesť do mystického Avalonu.
Deň pre naším odchodom sme prešli so stovkami kňažiek a kňazov, ľuďom oddaných Bohyni, nám podobných žien a mužov procesiu mestom, ktorá bola vyvrcholením oslavy sviatku Lammas. Na hore Tor som odovzdala svoj malý darček žene, ktorá stojí za konferenciou, kňažke, ceremonialistke, lektorke Kathy Jones. Bola som vďačná za to, že som tam mohla byť.
Spolu so synom sme v radostnom očakávaní šli aj na úplne poslednú udalosť v tohtoročnej konferencii Bohyne – ďakovnú párty. Jedno z najkrajších poďakovaní patrilo Kathy Jones, ktorá konferenciu organizovala 21 rokov a toto bol ten jej posledný ročník, zasvätený pani Avalonu, Morgane La Fey. Kathy ďakovala mnohým ženám a mužom za spoluprácu a každým slovom sa dotýkala mojej duše. Hovorila o strachu, ktorý musela prekonávať a zrazu som videla jej krehkú a zraniteľnú časť. A hoci sme neboli na konferencii, okrem procesie mestom, vnímala som, že za atmosféru, v ktorej sme ponorení,  vďačíme Kathy. Ona je to ohnivko, ktoré rozpálilo reťaz. A tak sme ďakovali aj my. Odovzdali sme nami vyrobené darčeky ďalej a priniesli sme si z ďakovnej párty tie svoje. Nielen tie fyzické, ale tie v srdiečkach.
Výlet sa skončil, konzerva pre 150 ľudí, zvaná lietadlo, nás bezpečne dopravila domov. Domov?! Boli sme tak naplnení, vďační a krásni.Prespali sme v našom byte v Bratislave, zložili batožinu a niektoré naše spomienky a hor sa do hôr! Nasledujúcich desať dní som strávila na Liptove, malebnej časti Slovenska, odkiaľ pochádzam. Ďakovala som za svoje korene, za ženy, ktorých trpký osud ma priviedol do bodu, keď som sa rozhodla kráčať svoju cestu po svojom, inak ako moje predchodkyne, no s úctou voči ich osudu. Ďakovala som za ocka, ktorý ešte žije a za to, čo som si vybrala ako kvality, dary a talenty, ktoré budem žiť. No čaro Avalonu sa postupne vytrácalo ako henová tetovačka z ruky,  slablo a ostali otázky: Ako to urobím, aby som mohla aj ja doma žiť v tých nádherných energiách aké nás sprevádzali doma? Doma v Avalone? Ako?
A tak som sa rozlúčila s nádhernou časťou Slovenska a cestovala som späť do mesta, kde žijem, do Bratislavy. Keď som vošla do bytu, ovanula ma čarovná vôňa, vôňa kadidla Dračia mama, ktoré sme s našimi súpútničkami vyrábali a miešali v Avalone. Kadidlo čakalo na poličke a prevoňalo dôsledne celučičký priestor. Ten moment sa všetko vo mne zmenilo. Vôňa Avalonu! Avalon sa vrátil a zrazu bola naša obývačka plná smejúcich sa a spokojných žien. Moja spomienka ožila. A bola som opäť doma, doma v Avalone, vo svojom srdiečku a vo svojom byte. Ďakujem Avalon! Budem sa k Tebe vracať, pokiaľ sa ťa nenaučím cítiť denno-denne, aby si bol prvým, čo ráno zacítim a posledným, čomu poďakujem, keď si večer ľahnem spať. Ďakujem milé sestry a bratia za tento dar a za to, že môžeme byť tým, kým sme!